Today, debates about systemic change are sidelining acute security problems. But even before the conflict broke out, citizens were giving guidance that would make today's negotiations on sanctions look very different.

Debaty o systémových zmenách dnes odsúvajú na druhú koľaj akútne bezpečnostné problémy. No občania ešte pred vypuknutím konfliktu dávali návod, vďaka ktorému by dnešné vyjednávania o sankciách vyzerali úplne inak.

V kontexte krízy na Ukrajine sa zapájanie občanov do legislatívneho procesu EÚ môže zdať nedôležité. Konferencia o budúcnosti Európy však už vstupuje do svojej poslednej fázy a práve na pozadí ruskej agresie je čoraz jasnejšie, že Únia nemôže ďalej pokračovať bez reforiem.

Odporúčania občanov, ktoré sformulovali ešte pred 24. februárom, sú pritom stále aplikovateľné. Volali napríklad po tom, aby sa rozhodovanie o zahranično-politických otázkach, vrátane sankcií, nerobilo jednohlasne, ale kvalifikovanou väčšinou. To by znamenalo, že by jednotlivé členské štáty stratili moc zablokovať ich prijímanie.

Slovenský premiér Eduard Heger je však proti. V rozhovore pre EURACTIV Slovensko povedal, že dobrovoľne dosiahnutá zhoda má väčšiu hodnotu.

Naopak, návrh má podporu českej europoslankyne Markéty Gregorovej (Zelení-EFA). „Nemôžeme nechať Orbána rozhodovať o zahraničnej politike Únie,” povedala v utorkovej (29. marca) diskusii.

Občania boli ambiciózni aj pred vojnou

„Je pochopiteľné, že vojna na Ukrajine sa stala stredobodom diskusií na Konferencii o budúcnosti Európy. Teraz, viac ako predtým, je potrebné diskutovať o otázkach migrácie a bezpečia,“ myslí si slovenská občianska delegátka Zuzana Hozlárová, ktorá v štruktúrach konferencie zastupuje Slovákov.

Šéf Európskej diplomacie Joseph Borell na plenárnom zasadnutí konferencie poukázal na to, že odporúčania prijaté v Maastrichte nestratili na aktuálnosti, aj keď ich 200 náhodných Európanov vytvorilo ešte pred inváziou. Jedným z nich bola aj požiadavka na prechod Rady EÚ na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a po celkovom posilnení aj možnosti sankcionovať nielen štáty, ale aj jednotlivcov. Jedinou výnimkou v zahranično-politických otázkach by mal byť vstup nového člena do Únie. „Sú veľmi ambiciózne, aj keď boli napísané pred vojnou.“

Aj podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka (PS, RE) to vidí tak, že Európania chcú, aby bola Únia silnejším hráčom vo svete a súčasná situácia môže členské štáty k tomu „popchnúť“.

„Je to zvláštna situácia, lebo napriek vôli väčšiny ľudí a dokonca aj v Konferencii o budúcnosti Európy to je zjavné – tak jednoducho vlády to zatiaľ blokujú –, ale ja verím, že sa posúvame a že dnes je tá diskusia inde ako bola pred desiatimi rokmi,” povedal Šimečka na diskusii v TASR TV.

Vojna sa netýka len obrany

Po začiatku ruskej agresie sa konal už iba posledný zo štyroch občianskych panelov konferencie. Ten bol zameraný na sociálne veci a vzdelávanie, no aj tak ho vojna ovplyvnila.

„Viaceré odporúčania už reagujú aj na konflikt v našom susednom štáte – šieste odporúčanie prvého panelu sa prostredníctvom dopredu vypracovaných plánov snaží znížiť dopad krízy na mladých ľudí napríklad predlžovaním štúdia či znižovaním obtiaže pri vstupe na trh práce. To je dnes obzvlášť potrebné,“ hovorí Hozlárová s tým, že Ukrajina by podľa nej mala byť zapojená aj do diskusií o budúcnosti bloku, keďže požiadala o vstup.

Aj analytik projektu Conference Observatory Johannes Greubel súhlasí s tým, že sa treba rozprávať aj o iných oblastiach.

„Kríza sa dotkne mnohých ďalších oblastí s ňou spojených, napríklad od migrácie, energetiky až po potravinovú bezpečnosť. Všetky tieto otázky mala konferencia na programe,“ hovorí Greubel.

Roztriediť, ale nie prioritizovať

Konferencia by mala skončiť 9. mája, dokedy majú európske inštitúcie spolu s občanmi za úlohu vytvoriť dokument s jej závermi.

Francúzske predsedníctvo nechce vynechať ani jedno zo 178 odporúčaní zo všetkých štyroch občianskych panelov. Myslí si však, že by ich konferencia mala prioritizovať a teda určiť poradie podľa toho, ktorým odporúčaniam sa budú európske inštitúcie venovať ako prvým.

Podľa Greubela by však nebolo dobrým vyústením, keby si inštitúcie začali vyberať, ktorým odporúčaniam sa budú venovať a ktorým nie.

„Napriek tomu sa kategorizácii v nejakej forme nebude dať vyhnúť,“ myslí si Greubel. Odporúčania by teda mohli byť rozdelené aj podľa toho, koľko práce už v danej téme na európskej úrovni existuje. Niektoré z odporúčaní totiž kopírujú už existujúcu európsku legislatívu alebo návrhy zákonov.

Ďalšia možnosť rozdelenia je podľa toho, ako veľké zmeny by si aplikácia odporúčania vyžadovala a ktorá inštitúcia ich môže vykonať. Pre niektoré odporúčania to môže byť Európska komisia, ktorá má moc navrhovať legislatívu, iné si však budú vyžadovať hlbšiu zmenu v kompetenciách a pravidlách Únie. Zmenu základných zmlúv EÚ môžu iniciovať iba členské štáty v rámci Rady EÚ.

„Aby občania nestratili dôveru v politický proces, bude kľúčové reagovať na všetky odporúčania,“ myslí si Greubel.

Video bolo publikované 30/3/2022 na EURACTIV.sk