NATO is already responding to the climate crisis. In addition to reducing emissions from its own buildings, it is encouraging the militaries of member countries to develop and purchase greener systems and equipment. However, according to the latest strategies, the Slovak defence forces have not yet put an emphasis on this element.
Na klimatickú krízu reaguje už aj NATO. Okrem znižovania emisií vlastných budov, nabáda armády členských krajín k vývoju a nákupu zelenších systémov a techniky. Slovenské obranné zložky však podľa najnovších stratégií na tento prvok zatiaľ nekladú dôraz.
Hoci klimatická zmena sa ako jedna z hrozieb spomína už v strategickom koncepte Aliancie v roku 2010, NATO sa jej začína intenzívnejšie venovať až teraz. Na zmeny ale potrebuje reagovať nielen interne, napríklad minimalizovaním svojej uhlíkovej stopy ako organizácie, či požiadavkami na zelenší prístup armád členských krajín pri vyzbrojovaní či nákupe techniky. Klimatická zmena ovplyvňuje však aj externé aktivity a operácie NATO.
Regionálne konflikty, ktoré vyvoláva okrem iného nedostatok pitnej vody, zdrojov surovín, či extrémne zmeny počasia, menia aliančné plány. Omnoho viac sa diskutuje napríklad o Arktíde, kde sa kvôli roztopeným ľadovcom pre námorné lode otvárajú nové cesty. Tie vedú naprieč sférami záujmu spojencov, no aj ich strategických rivalov ako Ruska, či Číny.
„Zmeny podnebia ovplyvnia naše životy mnohými spôsobmi, ale my sa zameriavame na to, ako ovplyvňujú našu spoločnú bezpečnosť,“ vysvetľuje hlavný maršal kráľovských vzdušných síl a predseda Vojenského výboru NATO, Stuart Peach.
NATO si podľa vyhlásení „uvedomuje, že čelí mnohým environmentálnym výzvam vrátane rizík, ktoré predstavuje zmena podnebia“. Klimatické zmeny označuje jednak za hrozbu, a jednak za multiplikátor ďalších výziev. Spojenci preto v marci schválili program NATO pre zmenu podnebia v súvislosti s bezpečnosťou. Na summite v júni by sa vedúci predstavitelia Aliancie mali dohodnúť na akčnom pláne na jeho vykonávanie.
Slovensko zatiaľ odkazy na zníženie dopadu vlastných činností na životné prostredie nezaradilo do najnovších strategických dokumentov. Hoci odkazuje na udržateľnosť pri budovaní ozbrojených síl, environmentálna zložka sa dostáva len na okraj. Jednotky však chce trénovať tak, aby vedeli slúžiť aj v extrémnych podmienkach.
Environmentálna bezpečnosť
Podľa spoločnej deklarácie zo summitu vo Walese z roku 2014 budú „kľúčové obmedzenia v oblasti životného prostredia a zdrojov, vrátane zdravotných rizík, zmeny podnebia, nedostatku vody a zvyšujúcich sa energetických potrieb, formovať bezpečnostné prostredie“ aj v oblastiach a regiónoch, ktoré sú pre NATO dôležité. Štáty ešte pred siedmimi rokmi hovorili, že zmeny v klíme „majú potenciál významne ovplyvniť plánovanie a operácie NATO“.
Vo všeobecnosti aktivity Aliancie, ktoré súvisia so zmenou klímy, spadajú do dvoch oblastí. Prvou je environmentálna bezpečnosť, na základe ktorej chcú spojenci hľadať riešenia bezpečnostných výziev, ktoré pramenia z fyzického a prírodného prostredia.
Zmeny povahy aktivít sa ale neprejavia v tom, že tradičné vojenské operácie Aliancie zaniknú. Vojenskí experti predpokladajú, že počas konvenčných aktivít budú jednotky musieť čeliť skôr komplikáciám, ktoré môžu súvisieť so zmenami počasia, či práci v extrémnych podmienkach, horúčavách, či záplavách.
Aj pandemická kríza ukázala, že armády sa budú musieť pripraviť na riešenie kríz humanitárnejšieho charakteru. Pomoc pri katastrofách, epidémiách, záplavách, či odstraňovanie škôd budú patriť medzi vojenské činnosti, ktorých bude pribúdať.
Dopady vojenských činností
Druhou kategóriou aktivít NATO, ktoré súvisia so zmenou klímy, je ochrana životného prostredia pred škodlivými dopadmi vojenských činností.
Podľa štúdie z Brown University má len americké ministerstvo obrany väčšiu ročnú uhlíkovú stopu ako väčšina krajín sveta. Rezort, vrátane armády, je, ako inštitúcia, nielen najväčším používateľom ropy, ale aj najväčším producentom skleníkových plynov na svete. Od invázie do Afganistanu v roku 2001 americké sily vypustili do atmosféry viac ako 1,2 miliárd ton uhlíka.
„Nemá zmysel mať v uliciach čoraz viac elektrických vozidiel, zatiaľ čo naše ozbrojené sily sa stále spoliehajú iba na fosílne palivá,“ uviedol 22. apríla počas diskusie o klimatickej bezpečnosti na summite lídrov o klíme generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Dekarbonizácia armád je dôležitým environmentálnym prvkom v plánoch Severoatlantickej aliancie. Rámcová dohoda Aliancie o „zelenej obrane“ vznikla ešte v roku 2014, no jej konkrétne uplatňovanie je pomalé.
Severoatlantická aliancia postupne vypracovala šesť štandardizačných dohôd o ochrane životného prostredia, ktoré koordinuje Úrad NATO pre štandardizáciu. Vďaka nim vedia jednotlivé armády členských krajín nastavovať svoje jednotky pri konkrétnych vojenských činnostiach. Existujú napríklad špecifické postupy a normy pre vojenské kempy, či manažment odpadu počas operácii, alebo manuály na ochranu životného prostredia pri vojenskom výcviku.
Jednotlivé členské krajiny pristupujú k tejto oblasti zatiaľ odlišne. Spojené kráľovstvo napríklad kladie dôraz na virtuálny tréning. Francúzi deklarujú dôraz na environmentálnu udržateľnosť pri vývoji novej techniky, pričom založili aj nový orgán pre výskum klimatickej zmeny a obrany. Ten má napomôcť transformácii ozbrojených síl. Kanada aj s ohľadom na klímu stavia na systéme vojenských záloh, ktoré majú byť k dispozícii pri mimoriadnych udalostiach.
Klíma z pohľadu slovenskej armády
Na zmeny v klíme chce reagovať aj slovenská armáda, avšak viac z hľadiska nových schopností, ktoré si zmeny počasia a náročnejšie podmienky budú vyžadovať. Ako jednu z hrozieb klimatickú zmenu definuje aj nová bezpečnostná stratégia. Podľa nej dôsledky klimatickej zmeny predstavujú zásadný zásah do fungovania každej spoločnosti. „Medzi najväčšie hrozby patrí aj strata biodiverzity, kolaps ekosystémov a nerovnomerný prístup k prírodným zdrojom, najmä vode, čo ohrozuje fungovanie spoločností, ekonomík a zvyšuje aj riziko vzniku a šírenia nebezpečných ochorení,“ píše sa v dokumente. Klíme sa ako hrozbe venuje stratégia aj v súvislosti s „nelegálnou migráciou“, ktorá sa podľa jej autorov podpisuje na silnejúcich tlakoch na hranice.
Podľa obrannej stratégie, chce slovenská armáda naberať nové spôsobilosti „v rôznych geografických a klimatických podmienkach tak, aby boli pripravené viesť vojenské operácie v širokom spektre vrátane operácií vysokej intenzity“. V kapitole o výstavbe a rozvoji ozbrojených síl sa však udržateľnosti venuje len okrajovo, a to skôr v súvislosti s kvalitou techniky a infraštruktúry, ako s vplyvom na životné prostredie. Hoci identifikuje mnohé druhy techniky, materiálov, či systémov, ktoré slovenská armáda potrebuje doplniť, nespomína kritérium nižšej uhlíkovej stopy, či udržateľnosti v kontexte ochrany životného prostredia.
Aj pripravovaná vojenská stratégia, ktorej návrh predstavil rezort obrany minulý týždeň (20. mája), sa klíme venuje najmä v spôsobilostiach, ktoré musí armáda v súvislosti s „častejšími extrémnymi výkyvmi počasia“ získať. Dokument hovorí o konkrétnych požiadavkách na pripravenosť ozbrojených síl a spomína aj rozširovanie výzbroje, techniky, či materiálového manažmentu. Ani tu sa však neodkazuje na znižovanie dopadu vojenských činností na životné prostredie.
Problém emisnej stopy armády sa nespomínal ani v dlhodobom pláne rozvoja obrany do roku 2030, staršom dokumente z roku 2017, ktorý predstavoval investičné zámery, no odkazoval ešte na predchádzajúce stratégie.
Júnový summit NATO bude z tohto pohľadu dôležitým aj pre Slovensko, keďže akčný plán reakcie na klimatické zmeny bude ako člen Aliancie musieť napĺňať.
