NATO leaders in Madrid approve the most important document that will frame the security of the Western world for years to come. It regards Russia as the "most significant and immediate threat", refers to China as a "challenge" and mentions Afghanistan only once, in the context of "lessons learned".

Lídri NATO v Madride schválili najdôležitejší dokument, ktorý zarámcuje bezpečnosť západného sveta do najbližších rokov. Rusko považuje za „najvýznamnejšiu a priamu hrozbu“, o Číne hovorí ako o „výzve“ a Afganistan spomína len raz, v kontexte „ponaučenia“.

Na strategickom koncepte, ktorý platil do stredy (29. júna), sa Aliancia dohodla ešte v roku 2010. Podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga je nový dokument „veľmi odlišný od toho, na čom sme sa dohodli vtedy“. Nový, najdôležitejší strategický rámec pre Severoatlantickú alianciu schválili na summite v Madride lídri po vyše roku diskusií.

V poradí ôsma strategická koncepcia NATO od jeho založenia v roku 1949, je kľúčovým dokumentom Aliancie. Jej cieľom je tradične nielen opísať bezpečnostné prostredie, ale predovšetkým stanoviť kľúčové úlohy na nasledujúce roky.

Donedávna ešte nebolo jasné, ako spojenci zadefinujú bezpečnostné výzvy pre Alianciu, ktoré predstavujú Rusko alebo Čína. Niektoré štáty vrátane Francúzska a Nemecka boli opatrné v označovaní Moskvy za nepriateľa. Po 24. februári sa však mnohé zmenilo.

„Je jasné, že Rusko predstavuje najvýznamnejšiu a priamu hrozbu pre našu bezpečnosť,“ vysvetlil pri predstavovaní nového Strategického konceptu NATO Stoltenberg.

Rusko je jasný agresor

Kým posledná stratégia, podpísaná na summite v Lisabone v roku 2010, hovorila o „mieri v euroatlantickom priestore“ a „nízkej hrozbe konvenčného útoku proti územiu NATO“, nová koncepcia tvrdí presný opak. Nielenže euroatlantický priestor podľa nej už nežije v mierových časoch, ale NATO „nemôže vylúčiť (ani) možnosť útoku proti (…) svojej územnej celistvosti“.

„Agresívna vojna Ruskej federácie proti Ukrajine narušila mier a zásadne zmenila naše bezpečnostné prostredie. Jeho brutálna a nezákonná invázia, opakované porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a ohavné útoky a zverstvá spôsobili nevýslovné utrpenie a ničenie,“ tvrdo rámcuje nové reálie stratégia. Lisabonská koncepcia dokonca verila, že s Ruskom „vybuduje strategické partnerstvo“.

Hoci Rusko už predstavuje „najvýznamnejšiu hrozbu“ pre NATO, štáty sa dohodli, že po novom zadefinujú aspoň možnosť, kedy by si NATO sadlo s Ruskom opätovne za rokovací stôl. Tvrdia, že to závisí od toho, či Rusko „zastaví svoje agresívne správanie a bude plne dodržiavať medzinárodné právo“. Inými slovami, Moskva by musela nielen stiahnuť vojakov, ktorí na Ukrajinu prišli vo februári tohto roku, ale vrátiť aj Krym.

Rovnako stratégia tvrdí, že Aliancia nebude nikdy Rusko priamo konfrontovať, ale vždy odpovie na „nepriateľské hrozby“ a zareaguje „jednotne a zodpovedne“.

Čína ako hrozba

Kým v lisabonskej koncepcii sa Čína nespomínala, dnes o nej NATO hovorí ako o jasnej výzve.

„Čína nie je našim protivníkom, ale musíme mať jasno v tom, akú zásadnú výzvu pre nás predstavuje,“ vysvetlil generálny tajomník Aliancie. Spojenci v súvislosti s ňou upozorňujú na jej kybernetické operácie, dezinformačné kampane či rozširovanie kontroly nad kritickou priemyselnou infraštruktúrou.

Problematická má byť aj prehlbujúca sa spolupráca medzi Pekingom a Moskvou. Na rozdiel od Ruska je však Aliancia „otvorená konštruktívnemu jednaniu“ s Čínou.

O rozširovaní Aliancie hovoria v koncepcii spojenci ako o „historickom úspechu“, no členstvo záujemcom – Ukrajine, Bosne a Hercegovine či Gruzínsku – priamo nesľubujú. Referujú k nim v kontexte „pokračujúceho rozvoja partnerstva“.

V novej stratégii sa však nespomína Afganistan, hoci lídri aj generálny tajomník tvrdili, že sa z nepodareného odchodu vojakov musí NATO zásadne poučiť. Hoci až 36 krajín malo svojich vojakov v Afganistane, ktorí bojovali pod vlajkou Aliancie takmer 20 rokov, Strategická koncepcia sa mu venuje len raz, aj to okrajovo. Chce budovať na skúsenostiach, ktoré počas pôsobenia v Afganistane nadobudli napríklad v oblasti civilno-vojenského plánovania a koordinácie.

S EÚ aj o klíme

Hoci sa očakávalo, že sa lídri dohodnú aj na hlbších zmenách v rámci pôsobnosti NATO, trojica základných pilierov (kolektívna obrana, krízový manažment a kooperatívna bezpečnosť) sa nemení.

Dôraz sa však kladie na „360-stupňový prístup“. Ten jednoznačne odkazuje na viaceré hrozby, ktorým transatlantický priestor čelí nielen z východu, ale v značnej miere aj z juhu. Práve na juh vo veľkom upozorňuje najmä Turecko, ale aj ďalšie stredomorské krajiny.

Tradične už Aliancia odkazuje aj na spoluprácu s EÚ. Jej prehĺbenie vidí najmä v oblastiach nových technológií, v boj s kybernetickými a hybridnými hrozbami či vo vojenskej mobilite. V snahe prispôsobiť sa klimatickým zmenám, kde Aliancia rovnako vidí priestor na prehĺbenie partnerstva s Úniou, sa dokonca NATO plánuje stať „vedúcou medzinárodnou organizáciou“ v oblasti vplyvu klímy na bezpečnosť.

Článok bol publikovaný 1/7/2022 na EURACTIV.sk