Sharing green electricity would reduce energy bills for municipalities, schools, and apartment buildings. However, the state does not allow energy communities to access EU funds, requires them to pay high fees for meters, and mandates having only one energy supplier, which contradicts European rules.

Zdieľanie zelenej elektriny by znížilo obciam, školám aj bytovkám účty za energie. Štát však energetickým spoločenstvám nedovolí čerpať eurofondy, musia platiť vysoké poplatky za merače a mať len jedného dodávateľa energií, čo je v rozpore s európskymi pravidlami.

Autorka: Dorota Osvaldová, autorka je kampanierka Greenpeace Slovensko

Počuli ste už o energetických spoločenstvách? Ak nie, nie ste sami. O tomto koncepte podľa nášho prieskumu počul len jeden zo štyroch Slovákov. Energetické spoločenstvá sú pritom čoraz dôležitejším nástrojom v zelenej modernizácii energetiky na Slovensku. Je to skupina ľudí, ktorí sa spoja a investujú do výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Tuto zelenú a lokálne vyrobenú energiu môžu spoločne využívať a keď jej vyrobia viac, než dokážu sami spotrebovať, môžu ju aj zdieľať s tými, ktorí obnoviteľné zdroje nemajú a energiu potrebujú. Hoci ide u nás o pomerne nový fenomén, v Európe existuje mnoho dobrých príkladov, ako môže v praxi fungovať a pomáhať.

Energetické spoločenstvá môžu byť dôležitou súčasťou transformácie na modernú ekonomiku – nielen vzhľadom na ich ekologickosť, ale aj ekonomické výhody pre všetkých zúčastnených. Môžu totiž významným spôsobom prispieť k znižovaniu účtov za energie a pomáhať bojovať s energetickou chudobou. A to aj bez drahého dotovania cien energií z verejných zdrojov. No aby tieto spoločenstvá mohli efektívne fungovať, treba odstrániť legislatívne prekážky, ktoré bránia v ich plnohodnotnom rozvoji.

Inovátori medzi nami

Na Slovensku existuje oficiálne len päť spoločenstiev, pričom iba tri z nich fungujú cez energetické dátové centrum, ktoré prevádzkuje OKTE, zvyšné dve si účty rozrátavajú sami.

Patria medzi nich malé obce, bytovky či „osvietení” správcovia bytových domov, ktorí chcú ušetriť peniaze majiteľom a nájomníkom bytov. Existujú aj ďalší aktéri, ktorí síce nie sú oficiálne zaregistrovaní ako energetické spoločenstvo, ale princípy komunitnej energetiky v praxi využívajú.

Sú to obce Lozorno či Žarnovica, ktoré si na verejné budovy nainštalovali obnoviteľné zdroje a energiu vyrobenú z nich v rámci obce zdieľajú. Hlavnou motiváciou je šetrenie už tak obmedzených financií obcí, ktoré významne zasiahla energetická kríza a ktoré hľadajú možnosti ako ušetriť. Tieto lastovičky pozitívnej zmeny sú určite dobrým signálom, no na to, aby sa koncept energetických spoločenstiev u nás mohol rozšíriť a reálne pomôcť šetriť peniaze aj ostatným záujemcom, treba odstrániť viaceré bariéry.

Ide to v Česku, prečo nie u nás?

Jedným z dlhodobých problémov je poplatok za výmenu inteligentného merača spotreby (IMS), takzvaný smart-meter. Ten meria, koľko energie spoločenstvo vyrobí, koľko spotrebuje a koľko posiela do siete. Napriek tomu, že túto výmenu pre novoinštalované obnoviteľné zdroje zabezpečuje distribučná spoločnosť zadarmo, členovia spoločenstva musia inteligentný merač zaplatiť. Výmena bežného merača za ten “chytrý” stojí približne 150 eur, čo môže byť veľkou prekážkou pre vznik nových spoločenstiev.

Uveďme si to na príklade bytových domov: tie majú ideálne predpoklady na vytvorenie energetického spoločenstva, pretože vlastnia veľkú strechu, ktorá často nemá využitie. Navyše všetci obyvatelia žijú na jednom mieste a navyše majú vlastné rozvody, takže pre prenos zelenej energie nemusia využívať verejnú sieť. V dome so šestnástimi bytmi by sa suma za inteligentný merač násobila počtom odberných miest – bytov, čo je celkovo 2 400 eur. Tento poplatok predlžuje ekonomickú návratnosť o približne pol roka a odrádza ľudí od zapojenia sa do komunitnej energetiky.

V susednom Česku distribučné spoločnosti zabezpečujú výmenu meračov zdarma a včas, čo je niečo, čo by sme chceli aj pre Slovensko.