The European Commission presents the long-awaited Strategic Compass to EU ministers. It is a plan to strengthen the Union's security and defence in the coming years. The public will learn the details in the spring, but EURACTIV already has information on what it looks like. For example, the bloc plans both a rapid deployment force of five thousand troops and changes to unanimity in foreign policy decision-making.
Európska komisia predstavila ministrom krajín EÚ dlho očakávaný Strategický kompas. Ide o plán, ktorý má posilniť bezpečnosť a obranu Únie v najbližších rokoch. Verejnosť sa detaily dozvie na jar, no portál EURACTIV už má informácie o tom, ako vyzerá. Blok napríklad plánuje jednotky rýchleho nasadenia s päť tisíc vojakmi, aj zmeny v jednohlasnom rozhodovaní o zahraničnopolitických otázkach.
Po takmer roku diskusií včera (15. novembra) dostali ministri obrany a ministri zahraničných vecí krajín EÚ na stôl plán o tom, ako chce blok navigovať svoje postupy v obrane a bezpečnosti. Takzvaný Strategický kompas predstavil zástupcom členských krajín EÚ vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Josep Borrell.
Európska služba pre vonkajšiu činnosť, ktorú Borrell vedie, spracúvala viac ako 30 tematicky zameraných vstupov členských štátov, ale aj množstvo diskusií a debát o tom, ako si krajiny bloku predstavujú európsky plán obrany.
„Nejde o ďalší európsky dokument. Toto je návod na to, ako konať,“ zdôraznil Borrell. Únia podľa neho „určite nemôže predstierať, že (je) len mäkkou silou (tzv. soft power, pozn. red.), keď sa všetko naokolo zbrojí. EÚ nemôže v čase, keď čelíme veľmi konfliktnému a nebezpečnému strategickému prostrediu, hovoriť len o ľudských právach a obchode“.
https://twitter.com/daniela_lenzu/status/1460308743074324483
Podľa prvého návrhu, ktorý videl aj portál EURACTIV, obsahuje 28-stranový dokument niekoľko zásadných ideí, ktoré môžu formovať európske bezpečnostné prostredie a aktivity bloku v ňom.
V prvej časti sa Strategický kompas venuje bezpečnostným rizikám a trendom nielen naprieč Úniou, ale po celom svete.
Balansovanie spolupráce a rizík, ktoré predstavujú Peking a Moskva
Významné postavenie v kontexte hrozieb majú v dokumente Rusko a Čína.
Akcie Moskvy „v našom spoločnom susedstve“ sú podľa Kompasu „v rozpore s víziou sveta a záujmami EÚ“. V návrhu sa uvádza, že „akcie Ruska (…) sú v rozpore s víziou sveta a záujmami EÚ“. Napriek rizikám však plán uvádza, že stratégiou Únie musí byť zapájanie Moskvy do niektorých „špecifických oblastí“, medzi ktoré radí aj ochranu klímy.
Podľa niektorých nemenovaných diplomatov, s ktorými sa portál zhováral, však charakteristika Ruska ako hrozby nie je v dokumente dostatočná. Nezahŕňa totiž špecifickosť vojenských hrozieb, či odkazy na okupáciu v európskom susedstve. Chýbať má aj zvyšovanie počtu hybridných aktivít, vrátane zneužívania dodávok plynu. Niektoré krajiny preto už teraz plánujú predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
V súvislosti s Čínou dokument hovorí o „partnerovi, ekonomickom konkurentovi a systémovom rivalovi“, ktorý sa „stále viac zapája do regionálnych zápasov“. Aj pri Pekingu však blok vidí potenciál na spoluprácu: „Napriek rastúcej asertivite Číny budeme pokračovať v spolupráci v oblastiach spoločného záujmu, ako sú boj proti pirátstvu, v oblasti klímy a bezpečnosti,“ píše sa v návrhu Strategického kompasu.
Podobne ako pri Rusku, aj v otázkach spolupráce Číny Kompas varuje, že akékoľvek spoločné kroky si budú „vyžadovať rázny a jednoznačný“ postup.
V súvislosti s revíziou bezpečnostného prostredia a hrozieb požiada Komisia o vstupy a hodnotenie aj národné spravodajské služby. Od roku 2025 by práve oni mali takéto posudky pripravovať „minimálne raz za päť rokov, v prípade zmien v strategickom a bezpečnostnom kontexte aj častejšie“.
Sily rýchleho nasadenia ako „európska armáda“?
Ďalším z kontroverznejších návrhov, ktorý sa v Strategickom koncepte objavil, je vytvorenie vlastných síl rýchleho nasadenia. Od roku 2025 by malo byť približne päť tisíc vojakov schopných zasahovať pri rôznych krízach bez toho, aby sa Únia musela spoliehať na pomoc iných, mimoeurópskych partnerov, napríklad Spojených štátov.
Diskusia o ich vytvorení sa rozšírila v bloku najmä po lete a udalostiach v Afganistane. Podľa zástancov nových zložiek by mal byť blok v prípade potreby schopný zorganizovať ad-hoc vojenskú spoluprácu medzi zainteresovanými členskými štátmi. Aktivity by podľa návrhu zahŕňali napríklad „záchranné a evakuačné misie alebo stabilizačné operácie v nepriateľskom prostredí“. Kapacita síl má byť založená na konkrétnych „operačných scenároch“, no plán ponecháva otvorenú otázku toho, kto scenáre zadefinuje.
Sily rýchleho nasadenia by mali pozostávať zo „zásadne upravených Bojových skupín EÚ (EU Battle Groups) a iných vojenských síl a spôsobilostí členských štátov,“ uvádza sa v návrhu, ktorý tiež dodáva, že od roku 2023 by sa malo začať s pravidelnými spoločnými cvičeniami.
Velenie a riadenie by mali na starosti vopred určené národné operačné veliteľstvá alebo orgán v rámci Vojenského štábu EÚ (EUMS).
Ďalšie aktivity, o ktorých Kompas hovorí, zahŕňajú napríklad aj celý rad nových nástrojov na zvýšenie odolnosti pri riešení hybridných hrozieb, vrátane vytvorenia Tímov rýchlej hybridnej reakcie EÚ a zabezpečenia kybernetického odstrašovania. V nich by mal pomôcť aj tzv. Súbor nástrojov EÚ pre kybernetickú diplomaciu (EU’s Cyber Diplomacy Toolbox), ktorý by zahŕňal uvalenie sankcií na vonkajších aktérov pri nepriateľských kybernetických aktivitách.
Zrýchliť by sa malo zvyšovanie spôsobilostí „novej generácie“ krajín Únie v šiestich prioritných oblastiach, ktoré blok prednedávnom hodnotil. Tie by zahŕňali nové nástroje, ako bojový tank (MBT), hliadkovacie plavidlá, vzdušné systémy či zjednodušenú vojenskú mobilitu.
Rozšíriť sa má aj koordinovaná námorná prítomnosť, počnúc indo-pacifickým regiónom.
V roku 2022 by malo vzniknúť aj Centrum pre inovácie v oblasti obrany v rámci Európskej obrannej agentúry. A do konca roku 2023 by EÚ mala prijať aj stratégiu na riešenie rizík a incidentov v oblasti vesmíru a hrozieb pre vesmírny program bloku.
„Konštruktívne zdržanie sa“ pri hlasovaní, ktoré vyžaduje jednomyseľnosť
Keďže podobné obranné aktivity nateraz v Únii podliehali jednohlasnému rozhodnutiu všetkých 27 krajín, od začiatku bolo jasné, že Kompas bude musieť vyriešiť aj otázku pomalých a komplexných rozhodovaní.
Návrh preto volá po „flexibilnejších opatreniach na prijímanie rozhodnutí“ a „rozšírený rozsah spoločných nákladov (vrátane nákladov na cvičenia), ktoré by mali prispieť k možnosti rýchleho nasadenia kapacít“.
Novou možnosťou pri hlasovaní by mohlo byť tzv. konštruktívne zdržanie sa. Krajiny, ktoré s aktivitou nesúhlasia, napríklad z národných, či politických dôvodov, by tak mohli „umožniť ochotným a schopným v koalícii“ pokračovať v plánovanej aktivite.
Najmä krajiny vo východnej časti Únie prízvukujú, že princíp jednohlasnosti musí byť základom spoločných zahraničnopolitických a bezpečnostných aktivít. Obávajú sa totiž, že by ich väčšie krajiny mohli prehlasovať, v súvislosti s ich špecifickejšími záujmami.
Slovensko zatiaľ nemá v tejto otázke jasný postoj a v bloku očakáva detailnejšiu diskusiu o možnostiach. Na konferencií ITAPA to potvrdil štátny tajomník rezortu diplomacie, Martin Klus (SaS).
Naď: Spoločnú mapu musíme vnímať rovnako
Záujmy stredoeurópskych krajín v debatách o Strategickom kontexte sa ich predstavitelia snažia formulovať jasne.
Štátny tajomník českého ministerstva obrany Jan Havránek na sociálnej sieti uviedol, že krajiny V4 chcú, aby Strategický kompas odrážal spoločné ciele euroatlantického partnerstva. Únia podľa návrhu plánuje v tomto ohľade napríklad viesť od budúceho roka „špecializovaný dialóg o bezpečnosti a obrane“ so Spojenými štátmi americkými. Predstavitelia Bruselu a Washingtonu sa na tom dohodli na spoločnom júnovom summite.
Havránek zároveň dodal, že V4 chce podporiť aj blízku spoluprácu v regióne Sahelu. Táto oblasť je dôležitá najmä pre Paríž. S francúzskou ministerkou obrany Florence Partly sa ministri obrany Vyšehradu stretli dnes (16. novembra) ráno.
Slovensko sa na diskusií o Strategickom kompase aktívne podieľalo a naďalej podieľať bude, potvrdili slovenskí predstavitelia. Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) však bude jeho efektívnosť závisieť „na jednote EÚ a vôli jednotlivých členských štátov participovať na ňom“.
„Kompas nás môže navigovať dobre len vtedy, keď máme jednotnú mapu a vnímame ju rovnako,“ uviedol na sociálnej sieti.
