Demand for oil is driven by China and India, in advanced economies, on the contrary, the interest is plummeting. This is due to the massive development of renewables, increasingly efficient internal combustion engines and the shift to electromobility, states the International Energy Agency (IEA).
Dopyt po rope ťahajú Čína a India, vo vyspelých ekonomikách, naopak, záujem o ňu prudko klesá. Môže za to masívny rozvoj obnoviteľných zdrojov, čoraz efektívnejšie spaľovacie motory aj prechod na elektromobilitu, hovorí Medzinárodná energetická agentúra (IEA).
IEA v novom výhľade pre ropný priemysle konštatuje, že sankcie voči Rusku aj útoky na tankery v Červenom mori brzdia medzinárodné obchodné toky s ropou. To spôsobuje nedostatok ropy a ropných produktov v Ázii, zväčšuje jej prebytok v oblasti Atlantického oceánu a zároveň vytvára nové obchodné cesty na svetovom trhu s ropou.
Zrýchľuje sa aj tempo zelenej transformácie, čo znamená viac elektroáut, viac energie z obnoviteľných zdrojov a dôraznejšie politiky pre účinnosť spaľovacích motorov – to všetko podľa agentúry spôsobí, že dopyt po rope bude rásť do roku 2030 pomalšie.
„Prognózy tejto správy, založené na najnovších údajoch, ukazujú veľký prebytok ponuky, ktorý sa objavuje v tomto desaťročí, čo naznačuje, že ropné spoločnosti by s týmito zmenami mali počítať vo svojich obchodných stratégiách a plánoch,“ zdôraznil riaditeľ IEA Fatih Birol.
Prebytky aj v dôsledku zvýšenej ťažby
IEA v správe predpovedá, že globálny dopyt sa koncom tohto desaťročia ustáli na úrovni 106 miliónov barelov (1 barel = 159 litrov) ropy denne, pričom celková kapacita dodávok by mohla dosiahnuť 114 miliónov barelov denne. Výsledkom by bol prebytok 8 miliónov barelov ropy denne, na ktorý by sa mali trhy pripraviť.
„Keďže oživenie ekonomiky po pandémii COVID-19 stráca na sile, napreduje rozvoj čistej energie, mení sa štruktúra čínskej ekonomiky, rast globálneho dopytu po rope sa spomaľuje a svoj vrchol dosiahne do roku 2030,“ povedal Birol.
Vzhľadom na pravdepodobný „významný prebytok“ ponuky nad dopytom v tomto desaťročí by sa ropné spoločnosti mali uistiť, že ich obchodné stratégie a plány sú pripravené na prebiehajúce zmeny, dodal.
Predpoveď IEA prichádza niekoľko dní po tom, čo skupina hlavných producentov ropy – aliancia OPEC+ – signalizovala, že túto jeseň začne postupne rušiť obmedzenia pri ťažbe, ktoré mali zvýšiť cenu komodity.
Posun smerom k elektrickým autám spolu so znižovaním spotreby paliva v konvenčných vozidlách a s klesajúcim využívaním ropy na výrobu elektriny v krajinách Blízkeho východu by mohli obmedziť celkový rast dopytu na približne 4 percentá do roku 2030.
IEA predpovedá, že dopyt vo vyspelých ekonomikách bude pokračovať v poklese a zníži sa zo 46 miliónov barelov denne v roku 2023 na menej ako 43 miliónov barelov denne v roku 2030. To bude najmenej od roku 1991 okrem obdobia pandémie.
Zároveň stúpne ťažba ropy najmä v Spojených štátoch, čo povedie k prebytku vo výške 8 miliónov barelov denne (mb/d). Výsledkom môže byť pokles cien ropy, ktorý bude veľkou výzvou pre ťažbu ropy z bridlíc v Spojených štátoch aj alianciu OPEC+ na čele so Saudskou Arábiou a s Ruskom.
Prípad Indie a Číny
Ťahať dopyt po rope budú rozvíjajúce ázijské krajiny, ako Čína a India, spolu s leteckým a petrochemickým sektorom.
Dopyt zo strany dvoch ázijských ekonomických veľmocí sa však bude vyvíjať veľmi odlišným spôsobom. V Číne má byť rast poháňaný petrochemickým sektorom, keďže rýchle zavádzanie technológií čistej energie a masívne investície do infraštruktúry vo vysokorýchlostných železničných tratiach oslabujú dopyt po dopravných palivách.
V Indii budú dopravné palivá vzdorovať celosvetovému trendu a budú prudko stúpať. Významné zisky prinesú aj ďalšie rozvíjajúce sa ekonomiky v Ázii. Naproti tomu dopyt vo vyspelých ekonomikách bude pokračovať vo svojom desaťročnom poklese, ktorý klesne zo 45,7 mb/d v roku 2023 na 42,7 mb/d do roku 2030. Okrem obdobia pandémie bol dopyt naposledy takto nízky v roku 1991. V rovnakom období sa dopyt po rope z rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomík zvýši 2,5-násobne.
