The United Kingdom is a key ally and investor for Slovakia. The European Union is working to restore cooperation. However, deteriorating political relations with partners can lead to a loss of influence and harm Slovakia’s interests, says former Ambassador to London Miroslav Wlachovský.

---

Spojené kráľovstvo je pre Slovensko kľúčový spojenec a investor. Európska únia pracuje na obnove spolupráce. Zhoršovanie politických vzťahov s partnermi ale môže viesť k strate vplyvu a poškodeniu našich záujmov, hovorí bývalý veľvyslanec v Londýne Miroslav Wlachovský.  

Miroslav Wlachovský aktuálne pôsobí ako odborný spolupracovník pre organizáciu GLOBSEC. Do roku 2023 bol ministrom zahraničných vecí a poradcom premiéra Ľudovíta Ódora, predtým dlhodobo pôsobil v diplomacii aj ako veľvyslanec Slovenska v Dánsku a v Spojenom kráľovstve.  

V texte sa dočítate: 

• ako vníma aktuálny kurz slovenskej zahraničnej politiky smerom k Spojenému kráľovstvu, 

• čo všetko sa zmenilo vo vzťahoch s Britániou od Brexitu, 

• pre ktoré krajiny je strategické ovplyvňovať voľby na Slovensku, 

• do akej pozície stavajú výroky vládnych predstaviteľov slovenských diplomatov pôsobiacich v zahraničí, 

• kedy sa Slovensko začalo otáčať chrbtom k prozápadnej pozícii, ktorú dlhé roky budovalo.

Rozhovor je krátenou editovanou verziou podcastu, ktorý si môžete vypočuť na nasledovnom odkaze:

Premiér Robert Fico nedávno vo videu obvinil Spojené kráľovstvo zo zasahovania do slovenských parlamentných volieb v roku 2023 a snahy uškodiť Smeru. Ako vnímate túto kauzu? 

Je to politické divadlo. Robert Fico sa bohužiaľ rozhodol hľadať príčiny svojich problémov a neúspechov všade inde, len nie vo svojej forme vládnutia a v tom, akým spôsobom od jeho nástupu Slovensko rokuje so svojimi zahraničnými partnermi. Tentokrát sa jeho obeťou stala Veľká Británia. Podobný príbeh sme pritom zažili už pred voľbami, keď Robert Fico obvinil Severoatlantickú alianciu (NATO), že pripravovala zasahovanie do slovenských volieb. To sa naozaj dialo. Nie však od NATO či zo západu, ale najmä z východu a z juhu, na čo máme silné dôkazy.

Aké?

V prípade Ruskej federácie pred voľbami došlo k vyhosteniu ruského diplomata z ambasády v Bratislave. Dôvodom boli jasné dôkazy od našich spravodajských služieb, že sa pokúšal ovplyvňovať slovenské voľby cez mienkotvorných ľudí. 

Druhým prípadom je Maďarsko. Robert Fico mal pomerne výraznú podporu od Viktora Orbána a z provládnych médií. Pred voľbami v roku 2023 bol prakticky jediný slovenský politik, ktorý mal do nich prístup a objavoval sa na obrazovkách na celom južnom Slovensku. To určite nie je zanedbateľný vplyv. Práve naopak, pri tak tesných výsledkoch, aké na Slovensku v posledných rokoch mávame, mohol byť rozhodujúci. Toto sa zopakovalo pri prezidentských voľbách, kedy Peter Pellegrini dostal pozvánky do maďarských médií, ktoré majú územný presah na Slovensko. 

Sú podľa vás zahraničné vplyvy na slovenské voľby tak silné, že menia výsledky?

Mohli by sme dlho rozoberať, kto všetko ovplyvňoval a ovplyvňuje slovenský volebný výsledok. Nemyslím si však, že vonkajšie vplyvy sú až tak dramaticky výrazné. Koniec koncov výsledok volieb sám hovorí o tom, že to údajné britské ovplyvňovanie bolo veľmi chabé, keď dovolilo Robertovi Ficovi a Smeru vyhrať a zostaviť vládnu koalíciu.

Aký motív mohlo mať Spojené kráľovstvo pre ovplyvňovanie slovenskej politiky?

Premiérove tvrdenia nevychádzajú z medzinárodnopolitickej reality. Štvrtá vláda Roberta Fica je významne odlišná od predchádzajúcich troch v tom, že až cynickým spôsobom zaťahuje zahraničnú politiku do tej domácej. Jeho naratívy vznikajú len za účelom ovplyvnenia časti voličov, nezohľadňuje však, ako veľmi tým poškodzuje zahraničné vzťahy. Je to posun jednoznačne zlým smerom.

Videli sme už celú sériu podobných príbehov. Napríklad gruzínske sprisahanie a pripravovaný prevrat na Slovensku. Človek, ktorý to vraj organizoval a ktorému mali zakázať vstup do schengenského priestoru, si nedávno posedel v parku pri Úrade vlády a vysvetľoval tam slovenským občanom, že s tým nič nemal. Ide teda o absolútne evidentné klamstvo, z ktorého by sa za normálnych okolnosti človek nemal mať ako vykrútiť. Napriek tomu u časti voličov tieto príbehy silno fungujú.

Prečo?

Zakaždým majú fakticky správne jadro. Britská mimovládna organizácia skutočne podporila predvolebné projekty na Slovensku. Všetko ostatné už ale nesedí. Briti podporovali kampaň zameranú na zvýšenie účasti mladých ľudí na voľbách. Išli na to cez influencerov, cez ľudí, o ktorých sa predpokladá, že im mladí načúvajú. Ide o úplne bežnú vec medzi spojencami. Slovensko taktiež pomáhalo mnohým krajinám v oblasti demokratického rozvoja aj v oblasti prípravy na voľby.

Kde?

Išlo napríklad o Moldavsko, alebo predtým niektoré krajiny Balkánu, kam Slovensko posielalo rozvojovú pomoc aj na podobné projekty a nikto s tým nemal problém. Peniaze na tieto účely sme posielali aj za vlád Roberta Fica.

K  údajnému zasahovaniu do volieb sa najčastejšie a  najhlasnejšie vyjadroval premiér Fico. Prečo viac nevystupoval aj minister zahraničia Juraj Blanár, keď ide o  medzinárodnú otázku a spomínalo sa predvolávanie diplomatov?

Je úplne evidentné, že kauza nevznikla na základe podnetu ministerstva zahraničných vecí, ale nápad prišiel priamo z Úradu vlády. Zrejme za tým stojí zbor poradcov a majstrov TikToku, ktorí hľadali nepriateľov Smeru medzi mimovládnymi organizáciami, či už slovenskými alebo medzinárodnými, ešte pred voľbami. Naďalej sa ich intenzívne pokúšajú nájsť, hoci im to skoro nikdy nevyjde. Navyše, podľa mojich informácií boli minister zahraničných vecí Blanár aj štátny tajomník Marek Eštok v tom čase na dovolenke, z ktorej boli stiahnutí kvôli spomínanej tlačovke. To ukazuje, odkiaľ fúka vietor.

Dlhé roky ste pôsobili na ministerstve zahraničných vecí, boli ste aj veľvyslancom. Stretli ste sa za svoje pôsobenie s podobnými situáciami?

Medzi krajinami bežne dochádza k rôznym situáciám, aj k nezhodám či sporom. Lenže keby sme to chceli s Britániou kulantne riešiť, robíme to presne naopak. Najprv sa predsa spýtame partnerov, o čo ide, požiadame ich o vysvetlenie. Je veľmi neštandardné skôr zvolávať veľké tlačovky, či predvolávať veľvyslanca. Ambasádorov si predvolávate v mimoriadnych situáciách a toto za mimoriadnu situáciu v žiadnom prípade nepovažujem.

Je Spojené kráľovstvo pre Slovensko strategicky dôležité?

Spojené kráľovstvo je bezpochyby dlhodobo významným partnerom Slovenska. V čase, keď som tam  pôsobil, dosahoval počet Slovákov v krajine podľa našich odhadov okolo 200-tisíc. To je, ako keby sa do Británie presťahovali celé Košice. Množstvo Slovákov tam pôsobí dodnes, aj preto sú tie vzťahy také významné. 

Je to významný investor na Slovensku, kľúčový spojenec z hľadiska európskej bezpečnosti, bez ohľadu na to, že vystúpili z EÚ. S inváziou Vladimíra Putina na Ukrajinu sa to ešte výraznejšie znásobilo a je to vidno aj na tzv. koalícii ochotných. 

Náš vzťah s Britániou má množstvo rozmerov – praktický, politický, ekonomický, dokonca aj historický, pretože Briti mali vplyv na vznik Československa aj na obhajobu slovenských záujmov v rámci Uhorska. Tie väzby a vzťahy sú dlhodobé a nemyslím si, že je rozumné ich lámať na hlúpostiach.

Ako to celé vnímajú v Spojenom kráľovstve?

Mám o tom anekdotické informácie. Už síce nie som veľvyslanec, ale samozrejme priateľov tam mám a občas si píšeme. Zo štvrtej reinkarnácie Roberta Fica sú dosť prekvapení a dosť sklamaní. Nie celkom rozumejú jeho cestám do Moskvy a tomu, čo z nich vyplýva. Zrazu sme sa ocitli názorovo v mnohom na opačných póloch spojeneckého spektra. Myslím si, že reputácia Slovenska v britských mienkotvorných a rozhodovacích kruhoch výrazne poklesla a v budúcnosti nás to môže stáť pomerne veľa. 

Robert Fico rád hovorí o suverenite Slovenska a o zahraničnej politike na štyri svetové strany. Myslím si, že pre Slovensko je najlepšie, keď sa správame rozumne, vedomí si svojich silných aj slabých stránok a svojej váhovej kategórie. Potrebujeme spojencov pre naše záujmy. V posledných mesiacoch a rokoch ale vidím skôr opačný trend, keď spojencov strácame a spojenecké zväzky minimálne narúšame.  

Aké môžu byť dôsledky?

To najhoršie, čo sa Slovensku pri jeho veľkosti a význame môže udiať je, že bude jednoducho ignorované. My síce teraz vieme zakričať, zadupať, buchnúť do stola. Otázka je, čo nám to prinesie. Môže sa stať, že naši spojenci si jednoducho povedia, že sa s nami nepotrebujú a nebudú zaoberať. Bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú v EÚ, Briti ostávajú významnou európskou mocnosťou. Navyše sú to naši spojenci v Severoatlantickej aliancii. 

Aj Európska únia sa v poslednom čase snaží vzťahy so Spojeným kráľovstvom posilňovať. Na jar sa konal veľký spoločný summit, kde sa hovorilo o oživení vzťahov a obnove spolupráce po brexite. Čo by to mohlo znamenať?

Ja som mal šťastie, že som bol v Británii ešte pred brexitom. Z dnešného pohľadu by sa to obdobie rokov 2011-2015 dalo označiť ako zlatá éra. Británia ekonomicky prosperovala, výrazne jej pri tom pomáhal aj prílev pracovnej sily z nových členských krajín EÚ. To bolo veľmi cítiť a netýkalo sa to len Slovenska. Pamätám si anekdotu, ako som bol pri svojej nástupnej návšteve navštíviť svojho litovského kolegu a rozprávali sme sa o prioritách. Ja som mu hovoril, že jednou z mojich budú krajania. Povedal som mu, že v Británii je 200-tisíc Slovákov a myslel som si, že ho tým ohúrim. On sa len pousmial a povedal, že Litovčanov v Británii žije asi 250-tisíc, dokonca majú v Londýne vlastnú basketbalovú ligu. 

Potom sa ale politická klíma zmenila a prišiel odchod z EÚ. 

Podľa mňa to bola najväčšia strategická chyba Veľkej Británie za posledných niekoľko desiatok rokov, minimálne od Suezskej krízy. Premiér Cameron urobil zásadnú chybu, že o ústavnoprávnej a z istého hľadiska aj zásadnej bezpečnostnej otázke povolil referendum s jednoduchou majoritou. Nedopadlo to šťastne. Dopady brexitu pociťujeme dodnes. Bol zlý pre obe strany, aj pre Európsku úniu, ale Spojené kráľovstvo postihol ešte viac. 

V čom najviac stratila Únia?

My sa musíme na EÚ pozerať nielen z hľadiska toho, ako vnútorne funguje, ale mali by sme sa pozerať aj na fungovanie Únie vo vzťahu k ostatným. Dnes sa často hovorí o veľkej téme konkurencieschopnosti. My si častokrát sami medzi sebou vytvárame zbytočné bariéry a tým sa oslabujeme voči veľkým hráčom vo svete, ako sú Spojené štáty, Čína, v niektorých oblastiach Rusko či India. V posledných desaťročiach je pritom úplne zreteľné, že žiaden európsky štát to na medzinárodnom poli z hľadiska konkurencieschopnosti nezvládne sám, ale ako celok máme fantastické predpoklady, aby sme to nielen zvládli, ale aby sme boli medzi najlepšími.

Takisto Briti majú mnohé oblasti, ktoré majú naozaj vysoko rozvinuté a vyspelé. Jednou z nich je vysoké školstvo, veda a výskum. Tam sme nesmierne stratili. Keď sa pozriete na rebríčky najlepších univerzít v EÚ z obdobia pred brexitom, v prvej päťke máte minimálne tri. Po ňom sme prišli o Erasmus pre študentov aj akademikov. 

Dnes sa k spolupráci v strategických oblastiach krok po kroku snažíme vrátiť. O tom bol aj spomínaný jarný summit. Ako by to mohlo byť prínosné pre Slovensko?

To závisí do veľkej miery od toho, čo Slovensko chce a akú má víziu. Slovensko dnes vo veľkej miere dopláca práve na to, že samo nevie, čo chce, nemá víziu, nevie, čo chce od EÚ, kde sa vidí o 10-20 rokov. To je najsmutnejšie dedičstvo posledných 20 rokov, kedy sa na Slovensku neurobila žiadna zmysluplná ekonomická alebo vzdelávacia reforma, ktorá by nás posunula ďalej a ktorá by nás lepším spôsobom pripravila na 21. storočie.

Slovensko je v mnohom veľmi krehká krajina, ktorá po roku 1989 prešla reformným procesom. Po vstupe do EÚ sme veľa čerpali z prílevu zahraničných investícií, ktoré boli postavené na tom, že máme šikovnú a relatívne lacnú pracovnú silu – to nám ostatne pomohlo stať sa automobilovou veľmocou. Lenže naše okolie a ostatné štáty EÚ sa pohli viac ako my. My sme konvergovali k priemeru EÚ, ale niekedy okolo roku 2008 až 2009 sa to zastavilo a odvtedy krivka ide stále dole.

Môžeme niečo vyžadovať od našich partnerov, ale najprv musíme vedieť, čo chceme. Až potom vieme vyhodnotiť, čo nám partneri vedia priniesť. 

Skúsme to teda naformulovať vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu. 

Potenciál spolupráce s Britániou je z pohľadu Slovenska veľký. V niečom to funguje dobre, už dnes tu máme britské investície. Najvýznamnejší je Jaguar Land Rover, o ktorom však rovnako dobre vieme hovoriť ako o indickej investícii – podobne ako o Volve sa dá hovoriť ako o švédskej firme, ktorá má ale čínskych vlastníkov. 

Na ministerstve zahraničných vecí ste pôsobili 25 rokov. To boli časy, keď Slovensko chcelo byť pevnou súčasťou západných štruktúr, EÚ, NATO. Dnes vláda hovorí o tzv. politike na štyri strany. Západ však kritizuje čoraz viac, zhoršujú sa aj vzťahy s Českom, vládni predstavitelia cestujú do Ruska či do Číny. Ako to vnímate?

Na Slovensku máme pekné príslovie: bolo koze dobre, išla sa na ľad kĺzať. Strácame dobre vzťahy a dobrú komunikáciu s našimi dlhodobými partnermi v mene niečoho, čo je veľmi fluidné a neisté. Tá politika na štyri svetové strany nie je vyvážená ani rovnomerná. Krajina ako Slovensko by mala byť pevne ukotvená na západe, a z tohto základu si môže robiť v rámci spoločných dohôd a spoločného vnímania vecí politiku na ďalšie svetové strany. Nemôže to byť naopak. V tomto tzv. suverenisti klamú nám a aj sebe. 

Kedy nastala táto zmena? 

Zahraničnopolitické vnímanie sa začalo stáčať už počas finančnej krízy po Lehman Brothers, ale až migračná kríza uvoľnila obrovskú vlnu populizmu a mnohí na tento vlak naskočili celkom intenzívne. Aj toto malo svoj racionálny základ. Európa by naozaj mala mať lepšie zariadenú ochranu svojich vonkajších hraníc. O tom nebola pochybnosť ani vtedy a nie je dodnes, ale nemyslím si, že to zvládame úplne dobre.

Na druhej strane si však tiež treba povedať, že Európa starne a potrebuje kvalifikovanú pracovnú silu. Slovensko v tomto nijako nevybočuje, práve naopak, sme jednou z krajín, ktoré majú výrazný demografický problém. Nevieme, kto bude robiť na naše dôchodky, pretože naša prirodzená demografická krivka nám to nezaručuje. Potrebujeme prílev kvalifikovanej pracovnej sily.

Objavovali sa už v minulosti rôzne názory alebo konšpirácie, že západ chce ovplyvňovať dianie na Slovensku, alebo je to práve až otázka posledných rokov?

To tu bolo vždy. Vždy tu boli ľudia, ktorí mali konšpiračné videnie sveta a domnievali sa, že je ovládaný určitou skupinou ľudí. Ja na to vždy hovorím, že keď ste o tomto presvedčení, tak sa choďte pozrieť na domovú schôdzu. Tam pochopíte, že to jednoducho nie je možné celé zvládnuť a riadenie sveta nejakou skupinkou ľudí je naozaj nebezpečné bláznovstvo a ilúzia.

Aké najdôležitejšie výzvy dnes stoja pred Európskou úniou a pred Slovenskom?

Pre budúci vývoj je nesmierne dôležité, akým spôsobom sa bude vyvíjať a ako sa uzavrie konflikt na Ukrajine, či a v akej podobe ostane samostatná nezávislá Ukrajina a či a akým spôsobom sa stane súčasťou Európskej únie.

Ďalšou dôležitou otázkou je, akým spôsobom sa posilní nielen obranyschopnosť, ale aj akcieschopnosť EÚ. Európska únia je živý organizmus, ktorého vývoj bude závisieť od toho, ako bude vnímaná v členských krajinách, a ako budú reagovať vlády týchto členských krajín.

Dnes je pod obrovským tlakom, nemá len priaznivcov, má aj významných protivníkov. Ruské impérium sa nijakým spôsobom netají, že Európska únia mu vadí a že by preferovali bilaterálne jednania s jednotlivými štátmi, návrat k akémusi koncertu mocností a ideálne rozdrobenie Európy na štáty, ktoré by sa dali ľahšie ovládať. Zdá sa, že aj časť americkej administratívy má kritický vzťah k Európskej únii a vníma ju skôr ako konkurenciu než ako partnera. V Európskej únii budeme tomuto obrovskému tlaku musieť odolať.