If the International Criminal Court seals the issuance of the arrest warrant, the Israeli Prime Minister Benjamin Netanyahu, Defence Minister Yoav Galant and the leaders of Palestinian Hamas movement may face a similar approach as Vladimir Putin. The Hague issued an arrest warrant for the latter last year and this has made it much more difficult for him, for example, to travel abroad.

Ak Medzinárodný trestný súd vydanie zatykaču spečatí, tak by izraelský premiér Benjamin Netanjahu, minister obrany Joav Galant a lídri palestínskeho hnutia Hamas mohli čeliť podobnému prístupu ako Vladimir Putin. Na toho Haag vydal zatykač vlani a značne mu to sťažilo napríklad zahraničné cesty. 

Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Kahn v pondelok (20. mája) uviedol, že požiadal sudcov ICC o vydanie zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a ministra obrany Joava Galanta, ale aj na vodcov palestínskeho militantného hnutia Hamas: Jahju Sinwára, Muhammada Dajfa a Ismáíla Haníju.

Podľa správy ICC Kahn argumentoval, že sú dôvody domnievať sa, že nesú trestnú zodpovednosť za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

Kahn špecifikoval, že Netanjahu a Galant by mali byť obvinení z vyhladzovania a vyvolávania hladomoru ako spôsobu vedenia vojny vrátane odmietnutia dodávok humanitárnej pomoci a úmyselného zamerania sa na civilistov v konflikte.

Trojica vodcov Hamasu by podľa Kahna mala byť obvinená z vyhladzovania, vraždy, brania rukojemníkov, zo znásilnenia a sexuálneho napadnutia vo väzbe.

Člen izraelského vojnového kabinetu Benny Ganc označil Khanov návrh vydať zatykač na predstaviteľov izraelskej vlády za „zločin historických rozmerov“.

Samotný premiér Netanjahu zase povedal, že daná žiadosť je hanebná a predstavuje útok proti celej krajine. „Znechutene odmietam porovnávanie demokratického Izraela s masovými vrahmi z Hamasu prokurátorom v Haagu,“ vyhlásil Netanjahu.

Akútna krutosť konfliktu

Kahn vo svojom vyhlásení v súvislosti s konaním izraelskej strany uviedol, že účinky používania hladovania ako spôsobu vedenia vojny spolu s ďalšími útokmi a kolektívnymi trestami proti civilnému obyvateľstvu Pásma Gazy sú akútne, viditeľné a všeobecne známe.

Zahŕňajú podvýživu, dehydratáciu, utrpenie a zvyšujúci sa počet úmrtí medzi palestínskym obyvateľstvom vrátane novorodencov, batoliat, detí vyššieho veku a žien.

Na margo vpádu palestínskych kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023 Kahn uviedol, že na vlastné oči videl „zničujúce scény týchto útokov a vplyv týchto bezohľadných zločinov“.

Na základe rozhovorov s pozostalými Kahn dodal, že útoky kománd boli naplánované a vykonané tak, aby „premyslenou krutosťou a extrémnou bezcitnosťou spôsobili neutíšiteľnú bolesť“.

Šéfovia vlád a štátov Európskej únie v marci spoločne vyzvali na humanitárne prímerie v palestínsko-izraelskom konflikte aj upustenie od pozemnej operácie na juhu Pásma Gazy.

Slovensko sa pridalo k záväzkom EÚ na poskytovanie humanitárnej pomoci v zasiahnutej oblasti. Minister zahraničia Juraj Blanár dodal, že „kľúčová je však dohoda o prímerí a otvorenie pozemných koridorov, ktoré jediné dokážu zaistiť pomoc, ktorá pomôže Palestínčanom prežiť“.

Zatykač vydali aj na zaskočeného Putina

Medzinárodný trestný súd bol zriadený v roku 2002 ako inštitúcia na stíhanie osôb za najzávažnejšie zločiny medzinárodného významu. Súd vznikol prijatím Rímskeho štatútu.

Jeho misiou je zabezpečiť spravodlivosť pre obete zločinov, ako sú genocída, vojnové zločiny, zločin agresie a zločiny proti ľudskosti.

V prípade, že sudcovia v Haagu schvália návrh hlavného prokurátora Kahna na vydanie zatykača, tak by mohli Netanjahu, Galant a lídri Hamasu čeliť podobnému prístupu ako ruský prezident Vladimir Putin.

Na toho vydal ICC zatykač v marci 2023 spolu s komisárkou Kremľa pre práva detí Máriou Ľvovou-Belovou. Súd ich stíhanie odôvodnil únosmi ukrajinských detí do Ruska, ktoré v ňom podľa viacerých zdrojov prechádzajú „rusifikačným procesom“.

Hoci predstavitelia Ruska význam zatykača od začiatku bagatelizovali, zdroje blízke Kremľu pre ruský portál Meduza uviedli, že Putinovu administratívu v skutočnosti veľmi vyviedol z miery. Označila ho dokonca za „najneočakávanejší krok Západu“.

V Kremli museli rýchlo a improvizovane prísť na to, ako zaistiť bezpečnosť prezidenta za nových okolností. Jurisdikciu haagskeho súdu totiž uznáva vyše 120 krajín po celom svete. Patrí k nim aj Slovensko a zvyšok Európskej únie.

Medzinárodný zatykač ICC znamenal, že ak šéf Kremľa príde na ich územie, museli by ho zatknúť a vydať súdu v Haagu.

K takýmto krajinám patril napríklad aj Tadžikistan, člen Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), ktoré združuje väčšinu bývalých republík ZSSR, ale aj Juhoafrická republika (JAR).

Práve v nej sa toho roku v auguste konal summit BRICS (spoločného hospodárskeho zoskupenia Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky), ktorého sa Putin mienil zúčastniť.

Článok bol publikovaný 20/05/2024 na EURACTIV.sk