Europeans at the Conference on the Future of Europe say that the Union should have more power to protect the rule of law. However, Justice Minister Maria Kolíková says changes to the basic treaties are impossible.
Európania v rámci Konferencie o budúcnosti Európy hovoria, že by Únia mala mať väčšiu moc pri ochrane právneho štátu. Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej sú však zmeny základných zmlúv nemožné.
V teórii je ochrana právneho štátu v Únii priamočiara. Ak členský štát nerešpektuje dohodnuté pravidlá, zvyšok bloku mu môže odobrať hlasovacie práva a pozastaviť prúd peňazí.
V praxi to vyzerá takto: Keď Súdny dvor EÚ rozhodne, že Maďarsko alebo Poľsko konajú v rozpore s únijnými zákonmi, Budapešť povie, že rozsudku nevyhovie.
Varšava zájde ešte o krok ďalej a spochybní, že by jej inštitúcia EÚ vôbec mohla do národných zákonov hovoriť. A európske nástroje zostávajú nevyužité.
Európania v rámci Konferencie o budúcnosti Európy odporúčajú kompetencie Únie pri ochrane právneho štátu rozšíriť. Lenže so zmenami základných zmlúv Únie by museli súhlasiť aj tie členské štáty, na ktoré by boli cielené.
„Neviem si predstaviť, že sa dohodneme s krajinami, s ktorými sme v konflikte, na spôsobe ich blokovania,“ povedala na debate o kríze právneho štátu ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
Záznam z diskusie si môžete vypočuť aj ako podcast.
Ako Poľsko a Maďarsko neznechutiť
Jedným z nástrojov, ktorý Únia od začiatku roka má, je takzvaný mechanizmus podmienenosti eurofondov. Ak krajina negarantuje ochranu európskych peňazí pred korupciou a podvodmi, Únia jej ch môže prestať posielať.
Eurokomisia však doteraz tento nástroj nevyužila. Európania v rámci Konferencie o budúcnosti navrhli zmenu, aby už Komisia nemusela dokazovať, že problémy ohrozujú priamo rozpočet EÚ. To by mohlo použitie nástroja uľahčiť.
Europoslanec Michal Šimečka (PS,RE) však upozorňuje, že iba súčasné znenie má právnu oporu v zmluvách. Tiež by podľa neho nebolo dobré, keby sa o odňatí hlasovacích práv rozhodovalo kvalifikovanou väčšinou.
Dnes o tejto sankcii v rámci článku 7 musia rozhodnúť všetky členské krajiny, čo je vďaka spojenectvu Poľska a Maďarska nemožné. Európania odporučili v niektorých prípadoch jednomyseľné hlasovanie zo zmlúv vyškrtnúť.
„Zbavenie hlasovacích práv je to najbližšie, čo máme k vylúčeniu štátu z EÚ. Je principiálne dôležité, aby to bolo jednomyseľné hlasovanie,“ hovorí Šimečka.
Ministerka spravodlivosti si tiež myslí, že takéto vyostrovanie nástrojov by bolo provokáciou. Členské krajiny by sa podľa nej mali snažiť Poľsko a Maďarsko neznechutiť.
„Cesta je v primeranej miere využívať existujúce finančné nástroje a popritom spolu komunikovať,“ hovorí Kolíková. Práve strata peňazí podľa nej môže lídrov vlád zabolieť.
S využitím mechanizmu podmienenosti súhlasí aj Šimečka. Nemyslí si ale, že by ostrejší prístup mohol viesť k odchodu Poľska a Maďarska z Únie.
„Je to falošná hrozba,“ hovorí Šimečka a poukazuje na vysokú podporu EÚ v týchto krajinách. V poslednom eurobarometri vyjadrilo negatívny pohľad na blok iba 8 percent Poliakov a 12 percent Maďarov.
S tým však nesúhlasí nový šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha. „Veľmi dobre vieme, ako rýchlo sa postoje môžu zmeniť. Opatrnosť je na mieste,“ myslí si.
Nielen sa rozprávať, ale si aj porozumieť
Diskutujúci sa zhodli na tom, že tretie odporúčanie Európanov, týkajúce sa správy o právnom štáte, je najrealistickejšie.
Európska komisia v rámci tohto nástroja každý rok hodnotí situáciu v členských štátoch. Európania by chceli, aby na správu nadväzovala aj konferencia občanov, politikov a úradníkov, kde by dostali šancu problémy prediskutovať.
Šucha hovorí, že Európska komisia preferuje dialóg, pretože po použití ďalších nástrojov sa už nedá urobiť krok späť.
„Potrebujeme sa nielen rozprávať, ale aj pochopiť,“ zdôrazňuje Šucha s tým, že ako jeden z prvých krokov v novej funkcii chce odprezentovať výsledky štúdie o tom, ako odlišné hodnoty a identity dokážu zmariť vzájomné porozumenie.
Ministerka spravodlivosti v tomto Poliakom a Maďarom rozumie. Európske inštitúcie totiž podľa nej niekedy od postkomunistických krajín vyžadujú opatrenia, ktoré v kontexte krajiny nefungujú.
„Pri prístupových rokovaniach sme museli vytvoriť súdnu radu, kam sa nakoniec dostali ľudia, ktorí sa tam dostať nemali, čo bola obrovská prekážka reforme,“ poukazuje Kolíková na príklad z minulosti.
Komisia v poslednej správe o právnom štáte na Slovensku viaceré zmeny pochválila, k niektorým však vyjadrila aj obavy, napríklad pri spôsobe odvolávania sudcov zo súdnej rady. Kolíková priznáva, že to nie je príjemné čítať, nástroj však plne rešpektuje.
„Mohla som povedať, že keďže nám raz už zle poradili, tak už ich počúvať nebudeme. Ale treba mať vzájomnú trpezlivosť a našu skúsenosť vysvetľovať,“ hovorí ministerka.
