Following the expulsion of other Russian diplomats suspected of espionage, Russia suspends its representation to NATO. Allies speak of a pattern that Moscow is applying across almost the entire alliance. Yet it says it does not want to cut off communication channels with Moscow. The details will also be discussed by the defence ministers of member countries in their first face-to-face meeting since the pandemic began.
Po vyhostení ďalších ruských diplomatov, podozrivých zo špionáže, prerušuje Rusko činnosť svojho zastúpenia pri NATO. Spojenci hovoria o vzorci, ktorý Moskva aplikuje po takmer celej Aliancii. Napriek tomu tvrdí, že komunikačné kanály s Moskvou prerušiť nechce. Detaily preberú aj ministri obrany členských krajín na prvom osobnom stretnutí od začiatku pandémie.
Svetové médiá hovoria o „konci experimentu, ktorý sa po skončení Studenej vojny snažil budovať dôveru medzi armádami“ Východu a Západu. Severoatlantická aliancia vyhostila začiatkom októbra ôsmich členov ruskej delegácie pri NATO. Dôvodom malo byť, že sa vďaka akreditácii a pod diplomatickým krytím pohybovali v Belgicku agenti ruských tajných služieb. Do 1. novembra tak mali vrátiť svoju akreditáciu a opustiť Brusel, kde sídli centrála NATO.
Keďže sa ruská delegácia mala podľa Moskvy zmenšiť na desať členov, vrátane technického a administratívneho personálu, Rusko zvolilo rázne kroky. Šéf diplomacie Sergej Lavrov oznámil, že Rusi do začiatku novembra pozastavia činnosť celej svojej delegácie pri NATO.
Zároveň odoberú diplomatické pasy všetkým členom, zastupujúcim NATO v Rusku, a to na Styčnej misii Aliancie. Rovnako bude svoje brány musieť zavrieť aj Informačná kancelária NATO v Moskve, ktorá bola zriadená pri veľvyslanectve Belgického kráľovstva.
Moskva však tvrdí, že aj napriek týmto krokom bude udržiavať bilaterálne vzťahy s členskými krajinami Aliancie: „Ak majú členovia NATO niečo naliehavé, môžu sa obrátiť na nášho veľvyslanca v Belgicku,“ odkázal Lavrov.
Komunikačných kanálov ubúda
Praktická spolupráca medzi NATO a Ruskom nefunguje od roku 2014 a ruskej anexii Krymu. Spôsobov, ako môže Rusko a NATO pokračovať v akej-takej komunikácii ale stále ubúda.
Nateraz sa našťastie nehovorí o prerušení tzv. horúcej linky medzi najvyšším vojenským veliteľom NATO, v súčasnosti generálom Todom Woltersom a vedúcim generálneho štábu ruských ozbrojených síl, generálom Valerijom Gerasimovom. Naposledy sa však obaja generáli stretli vo februári 2020 a zhovárali sa ešte o dva mesiace neskôr.
Ruských diplomatov na podobnom základe, ako to bolo zo strany NATO, vyhostilo na jar aj desať členských krajín Aliancie. Išlo prevažne o reakciu na aktivity Rusov v Českej republike, či v Bulharsku, kde malo medzi rokmi 2011 a 2020 dôjsť až k štyrom výbuchom muničných skladov. Podobne ako Praha, aj Sofia videla za týmito incidentami ruské stopy. Pre vojenskú špionáž poslali ruských diplomatov domov aj Taliani. Ďalších, v súvislosti so zasahovaním do volieb a kyberkriminalitou, vykázali z krajiny Američania. Na všetky tieto udalosti odpovedala aj Moskva.
Hoci podobné vykazovanie diplomatov za podozrenia zo špionáže boli používaným nástrojom najmä v 80-tych rokoch, dnes je ich počet podľa analytikov oveľa vyšší.
Rusko ako téma dňa
Reakcia Aliancie na odpoveď Moskvy bola zatiaľ strohá: „V reakcii na agresívne akcie Ruska sme posilnili naše odstrašovanie a obranu, no zároveň ostávame otvorení dialógu,“ uviedla hovorkyňa Oana Lungescu.
O Rusku budú ale intenzívne hovoriť aj ministri obrany členských krajín NATO, a to už dnes (21. októbra) na svojom prvom osobnom zasadnutí v Bruseli od začiatku pandémie, teda po takmer dvoch rokoch.
Generálny tajomník NATO hovorí, že vzťahy Aliancie a Ruska sú jednoznačne najhoršie od konca Studenej vojny. Na úvodnej tlačovej konferencii pred stretnutím ministrov ale uviedol, že to stále nie je dôvod na úplné prerušenie komunikácie.
Jens Stoltenberg ďalej naznačil aj to, v akom duchu sa tieto diskusie v Bruseli môžu niesť: „Mrzí nás pozícia, v ktorej sa teraz nachádzame. Avšak pevne veríme, že najmä vtedy, keď je napätie vysoké a situácia je náročná, je dôležité viesť dialóg,“ povedal Jens Stoltenberg.
Podľa generálneho tajomníka bude preto NATO „naďalej pracovať na dialógu s Ruskom, a to aj v Rade NATO-Rusko“. Aliancia pozývala na opätovné stretnutie vo formáte tejto rady Moskvu už niekoľkokrát, no odpoveď zatiaľ nemá.
Slovenské zastúpenie pri NATO udalosť komentovalo slovami, že sa Moskva „namiesto hľadania spôsobov, ako takéto stretnutie zorganizovať, rozhodla ignorovať (ho), pretože nechce s Alianciou hovoriť o Ukrajine. A teraz aj úplne zavrieť jeden z mála kanálov, ktorý jej s Alianciou ostal“.
