After three rounds and approving 47 specific projects, defense cooperation of EU countries should be on its track. However, the opposite seems to be true.
Po troch kolách a schválení 47 konkrétnych projektov by mala byť obranná spolupráca európskych krajín v plnom prúde. V prípade vývoja nových riešení pre obranu EÚ je však opak pravdou.
Aj vývoj projektov Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) v EÚ ovplyvnila pandémia koronavírusu. Rokovania v Bruseli, ktoré mali začiatkom roka túto iniciatívu „strategicky zrevidovať“ boli na krátky čas pozastavené. Koronakríza ale nie je jediným dôvodom, prečo sa projekty rozbiehajú pomaly.
Podľa odporúčaní z posledného stretnutia zástupcov rezortov obrany participujúcich krajín je progres pozitívny, no nie úplne dostatočný.
„Celkový pokrok je v tejto fáze naďalej skromný a hoci členské štáty, ktoré na obrannej spolupráci participujú, čelia finančným výzvam v dôsledku krízy COVID-19, odporúča sa, aby v nasledujúcich rokoch vyčlenili zdroje, potrebné na ďalšie prispievanie k tomuto pozitívnemu trendu,“ uvádza sa v odporúčaniach.
V záverečnom dokumente v súvislosti s projektami PESCO ministri zdôrazňujú, že viac ako dve tretiny z nich, konkrétne 30, zostáva vo fáze pôvodného nápadu, a to vrátane niektorých, ktoré boli iniciované v marci, respektíve novembri 2018.
Cieľom projektov, na ktorej sa zakladajúce členské krajiny dohodli v roku 2017, bolo prepojiť európskych vývojárov a výrobcov tak, aby dokázali na trh priniesť také nové obranné produkty a služby, ktoré v EÚ chýbajú. Rovnako by mali nájsť uplatnenie naprieč krajinami Únie a zapojiť aj ďalších partnerov, najmä z NATO.
Slovenská republika podľa rezortu obrany „víta spoločné úsilie európskych krajín na posilnenie vlastných obranných spôsobilosti, pričom podporuje maximálnu mieru koherencie s NATO“ a presadzuje „vyvážený prístup ku všetkým záväzkom PESCO“. Ministerstvo obrany a jeho nové vedenie však podľa tlačového odboru „vníma potrebu urýchliť tempo implementácie PESCO projektov“.
Slovensko je v súčasnosti zapojené do deviatich projektov PESCO, z toho v šiestich ako člen a v troch ako pozorovateľ.
Spoločná európska platforma pre delostrelectvo
Najdôležitejším ostáva pre nové vedenie rezortu obrany projekt Nepriamej palebnej podpory (tzv. EuroArtillery), ktorý Slovensko koordinuje. Spoločný slovensko-taliansky návrh bol súčasťou prvej sady projektov v roku 2017. Koncom roka 2018 oficiálne požiadalo o členstvo v projekte aj Maďarsko a v súčasnosti sa na ňom nepriamo podieľa aj sedem ďalších pozorovateľských krajín, ktoré o účasti uvažujú.
Podľa ministerstva obrany je cieľom projektu „vyvinúť mobilnú delostreleckú platformu, vrátane inteligentnej munície, nesmrtiacej munície (dymová, osvetľovacia, agitačná, a pod.) a spoločného systému riadenia paľby, na koordinované použitie zbraňových systémov vojenských zoskupení v multinárodných operáciách“. Zjednodušene, ambíciou je systémovo prepojiť európske delostrelectvo. Či sa bude v najbližších rokoch vyvíjať aj jednotná platforma, munícia a ďalšie atribúty, zatiaľ nie je úplne jasné.
Rezort sa chce sústrediť najmä na navádzanú muníciu s ďalekým dostrelom. „V nadchádzajúcom období očakávame na strane priemyslu úspešnú štúdiu a testovanie munície, ktoré bude na strane členov, respektíve Slovenska, zavŕšené úspešnou integráciou nových typov munície 155 mm do slovenského zbraňového delostreleckého systému,“ uviedlo ministerstvo obrany pre portál EURACTIV.sk.
Slovensko sa pre projekt v začiatkoch rozhodlo aj vzhľadom na skúsenosti vlastného priemyslu s vývojom delostreleckej techniky, vrátane známych húfnic ako Zuzana či Eva. Navyše, modernizáciu ťažkého delostrelectva odporučilo Slovensku aj NATO. Bratislava sa zaviazala k vybudovaniu ťažkej mechanizovanej brigády.
Podľa štátneho tajomníka rezortu obrany Mariána Majera však projekt Euroartillery v minulosti stratil minimálne pol roka. Či však patrí medzi tridsiatku tých, ktorú Rada EÚ označila za slabo rozvinutú sa nedá jednoznačne potvrdiť.
Ak by sa slovensko-taliansko-maďarskej skupine podarilo napokon úspešne platformy vyvinúť a aj vyprodukovať, na Slovensku by sa stali pravdepodobne súčasťou dvoch zložiek ozbrojených síl.
V súčasnosti zabezpečujú palebnú podporu v slovenských ozbrojených silách mimo rôt mechanizovaných práporov dva oddiely, jeden v Michalovciach (Samohybný delostrelecký oddiel) a druhý v Rožňave (Raketometný oddiel). Tzv. „Jaslovský” raketometný oddiel je vybavený dvomi raketovými batériami RM-70/85 Modular, michalovský mal doteraz k dispozícii 16 Zuzán vz. 2000.
Podľa ministra Jaroslava Naďa, by Samohybný delostrelecký oddiel malo v budúcnosti posilniť 25 samohybných kanónových húfnic Zuzana 2, ktoré využívajú spomínanú 155 mm muníciu. V liste modernizačných projektov sa v minulosti okrem nich skloňovali aj možnosti nákupu protitankových riadených striel pre kolesové 8X8 bojové vozidlá pechoty, či modernizácia systému riadenia paľby DELOSYS.
Tri ďalšie priority
Slovensko je členom tímov v ďalších piatich PESCO projektoch. Za prioritné označuje ministerstvo obrany najmä trojicu vývoja obrneného bojového vozidla, testovacieho centra EÚ a projektu podpory vojenskej mobility.
Projekt vývoja ľahkého obrneného bojového vozidla pre pechotu, respektíve tzv. obojživelného výsadkového vozidla pod vedením Talianska, prepája okrem Slovenska aj Grécko. Podľa rezortu obrany sa trojica v rámci iniciatívy snaží vyvinúť autonómne vozidlo s pohonom 4×4 tretej generácie, autonómne pásové vozidlo a diaľkovo ovládanú vežu so 40 mm kanónom.
Projekt Testovacích a hodnotiacich centier EÚ, ktorý vedú Francúzi spoločne so Švédmi, sa zameriava na zdieľanie a uznávanie výsledkov národných testovaní. Cieľom je odstrániť duplicitu v testovaní a hodnotení obranných kapacít členských štátov EÚ.
Najviditeľnejšia a mediálne najzaujímavejšia ostáva v liste PESCO projektov iniciatíva Vojenskej mobility. Jednak sa doň zapájajú všetky participujúce krajiny z EÚ, a jednak sa pripravuje v koordinácii s aktivitami NATO, ktoré sa oblasti vojenskej mobility v ostatných rokoch výrazne venujú. V praxi chce totiž zjednodušiť cezhraničnú vojenskú prepravu v Európe tak, aby sa v prípade potreby umožnilo rýchle nasadenie vojenského materiálu a personálu.
Za doterajším úspechom však stojí aj jasné vedenie zo strany Holandska, ktoré podľa expertov z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdiá „identifikovalo jasné ciele, ktoré sú dosiahnuteľné v krátkodobom horizonte“.
Dôležitý bude pre Slovensko aj progres v ďalšej dvojici projektov. Európske zdravotnícke velenie pod vedením Nemecka a v tandeme s ďalšími dvanástimi krajinami, cieli na koordinovanie vojenských zdravotníckych zdrojov v Únii. Hoci by mal byť plne pripravený najskôr koncom budúceho roka, už teraz sľubuje stále lekárske kapacity na podporu zahraničných operácií, rýchlo nasaditeľnú lekársku pracovnú skupinu, či poskytovanie liečby a priestoru na rekonvalescenciu najmä európskych vojakov. Ak by napríklad v africkej krajine vypukla epidémia, práve Európske zdravotnícke velenie by malo pomôcť prepojiť medikov z rôznych krajín a koordinovať jednotnosť prístupu ku kríze.
Projekt Siete logistických centier v Európe a podpora operácií, rovnako pod nemeckým vedením, chce prepojením zastrešiť cezhraničnú vojenskú dopravu a prepravu. Vzhľadom na to, že nejde o projekt, ktorý sa spolieha na výskum a vývoj, patri medzi tie so signifikantnejším progresom, potvrdzujú aj analytici z Medzinárodného inštitútu strategických štúdií.
Projekty PESCO sú v súčasnosti v počiatočnom štádiu rozvoja, pričom výsledky majú priniesť do roku 2025, pripomína slovenský rezort obrany.
Článok bol publikovaný 29/07/2020 na EURCATIV.sk.
