Agreements with the United States require countries to adjust their legislation in favor of U.S. LNG imports. Slovakia will gain more secure gas supplies, but prices will be less predictable.

Lídri krajín strednej a východnej Európy tento týždeň na samite Trojmoria v Dubrovníku podpisujú nové bilaterálne dohody s USA o dodávkach skvapalneného zemného plynu (LNG). Nadväzujú na februárové Spoločné vyhlásenie o posilnení bezpečnosti dodávok plynu, ktoré už vtedy naznačilo strategický obrat celého regiónu smerom k americkému LNG.

Nová infraštruktúra pre americký LNG

Na samite je aj americký minister energetiky Chris Wright, ktorý ohlásil spustenie strategického rámca s názvom „Trump Peace Pipelines“ (Trumpove mierové plynovody). Otvorene pritom hovorí o „energetickej dominancii“ Spojených štátov v Európe. Slovensko na samite zastupujú prezident Peter Pellegrini a ministerka hospodárstva Denisa Saková, ktorí sa oficiálne zapojili do implementácie tohto projektu.

Ich prítomnosť potvrdzuje rozsah záväzkov, ktoré Bratislava prijala pod silným diplomatickým tlakom Washingtonu s cieľom nahradiť ruský plyn najmä americkými komerčnými dodávkami. Pre Slovensko to znamená postupný prechod na iný model dodávok plynu s odlišnými cenovými a zmluvnými podmienkami a väčšiu závislosť od globálneho trhu s plynom.

Najspornejším bodom nie je samotná snaha o diverzifikáciu zdrojov, ale záväzky vyplývajúce z washingtonského dokumentu z februára 2026.

K čomu sa Bratislava zaviazala

Slovensko sa v ňom spolu s ďalšími 11 krajinami zaviazalo k takzvanej regulačnej kompatibilite. To v praxi znamená prísľub upraviť národnú legislatívu v súlade s požiadavkami trhu s LNG.

Dokument signatárov výslovne zaväzuje „zmierňovať, alebo tam, kde je to možné, eliminovať regulácie, ktoré budú brániť dovozu plynu, výstavbe novej plynovej infraštruktúry a dlhodobej stabilite obchodu so zemným plynom“.

Projekt Mierové plynovody robí zo Slovenska kľúčový bod na energetickej mape medzi LNG terminálmi v poľskom Swinoujscie a na chorvátskom ostrove Krk. Nejde o jednu novú rúru, ale o modernizáciu a rozšírenie celej siete, aby dokázala masívne distribuovať americký LNG smerom na Maďarsko a Balkán.

Dokument deklaruje, že účastníci majú v úmysle „zvyšovať dodávky a budovať úspory z rozsahu s cieľom splniť strategické energetické priority“. To prináša Slovensku príležitosť pre tranzitné príjmy, ale aj vyššiu závislosť od jedného typu dodávok.

USA v januári 2026 dodávali 60 percent všetkého LNG na európskom trhu a podľa prognóz by ich podiel mal tento rok stúpnuť až na 65 percent.

Uviaznuté aktíva a fragmentácia trhu EÚ

Experti z Ecologic Institute a Clingendael v štúdii „Európska selektívna slepota voči plynu“ však pri týchto trendoch hovoria o viacerých rizikách.

V správe upozorňujú na strategickú pascu, do ktorej región dobrovoľne vstupuje. Raffaele Piria a Hannah Lentschig argumentujú, že masívna expanzia plynovej infraštruktúry pod taktovkou Washingtonu je v priamom rozpore s dekarbonizačnými cieľmi EÚ, pričom hrozí, že signatárske štáty sa stanú rukojemníkmi potenciálne predražených „uviaznutých aktív“.

Autori tvrdia, že spoločné vyhlásenie nie je o posilnení európskej energetickej bezpečnosti, ale o strategickom podvolení sa americkej doktríne „energetickej dominancie“.

Podľa nich dokument môže spôsobiť fragmentáciu jednotného európskeho trhu s plynom, pretože skupina krajín uzatvorila významnú dohodu priamo s USA bez koordinácie s Bruselom.

V správe varujú, že investície do takzvaných mierových plynovodov sú „ekonomickým anachronizmom, ktorý fixuje národné rozpočty na fosílne palivá v čase, keď globálna konkurencieschopnosť závisí od elektrifikácie“. Bratislava sa zaviazala mobilizovať verejné financie a úvery pre tento projekt, čo podľa expertov môže na úkor iných investícií do transformácie vlastného priemyslu.

Ďalším kritickým bodom správy je narušenie európskeho regulačného priestoru. Analytici konštatujú, že vynútená „regulačná kompatibilita“ s americkým exportným modelom je trójskym koňom, ktorý rozleptáva spoločnú energetickú politiku Únie.

Podľa nich tento proces vytvára „nebezpečný precedens, kde bilaterálny diplomatický tlak nahrádza transparentné trhové pravidlá EÚ“, čo oslabuje pozíciu menších štátov ako Slovensko pri budúcich cenových sporoch.

Experti navyše zdôrazňujú, že orientácia na LNG robí z domáceho priemyslu obeť globálnej arbitráže, pričom slovenské podniky budú musieť súperiť o ceny plynu s rozvíjajúcimi sa trhmi v Ázii bez akejkoľvek cenovej poistky.

Dokument zároveň takmer úplne ignoruje dlhodobé riešenia ako jadrovú energetiku, obnoviteľné zdroje a energetickú efektivitu a sústreďuje sa výhradne na plyn. Navyše kritizujú nedostatok transparentnosti, keďže plný text februárového spoločného vyhlásenia nebol dlhé týždne po podpise verejne dostupný.

Čo to znamená pre Slovensko

Slovensko tak v Dubrovníku nevstupuje len do nového energetického projektu. Prijíma aj nový rámec, v ktorom sa bezpečnosť dodávok spája s väčšou cenovou neistotou, tlakom na verejné investície a slabšou manévrovacou pozíciou voči veľkým dodávateľom.

Kľúčová otázka preto neznie, či má Slovensko nahradiť ruský plyn. Túto cestu už určila vojna aj politika EÚ. Otázka znie, či sa pri odchode od Moskvy nevytvára nová závislosť, tentoraz od amerického LNG, globálnych cien a infraštruktúry, ktorá môže byť o pár rokov drahšia, než sa dnes zdá.

Článok bol zverejnený 29.4.2026 na euBrief.sk https://eubrief.sme.sk/energetika/c/americky-lng-v-europe-mierove-plynovody-menia-pravidla-hry-a-zvysuju-rizika-pre-slovensko