The Ukrainian authorities have condemned the North Atlantic Alliance's reluctance to accelerate Kiev's membership. They say progress has slowed after Moscow massed Russian troops along Ukraine's eastern border.


Ukrajinské úrady odsúdili neochotu Severoatlantickej aliancie urýchliť členstvo Kyjeva. Podľa nich sa progres spomalil po tom, čo Moskva zhromaždila ruské jednotky pozdĺž ukrajinských východných hraníc.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij ešte v apríli požiadal vojenský a obranný blok o urýchlenie členstva krajiny bývalého Sovietskeho zväzu v NATO, pričom uviedol, že je to jediný spôsob ukončenia bojov s proruskými separatistami. O aktívnejší prístup žiadal Kyjev po tom, čo sa na ruskej strane hraníc s Ukrajinou zhromaždilo približne sto tisíc ruských vojakov. To vyvolalo obavy z vážnej eskalácie v dlhoročnom konflikte so separatistami.

Minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na spoločnej tlačovej konferencii s hosťujúcou generálnou tajomníčkou OBSE Helgou Schmid včera (26. mája) uviedol, že Kyjev je aliancii vďačný za politiku „otvorených dverí“ voči Ukrajine. Od NATO Ukrajinci v tejto fáze očakávajú pozvanie do Akčného plánu členstva (MAP), čo je prvý formálny krok smerujúci k členstvu.

„K implementácii tohto rozhodnutia však nebol urobený jediný krok,“ pripomenul Kuleba. Zároveň kritizoval aj rozhodnutie bloku nepozvať Ukrajinu na summit, ktorý sa bude konať 14. júna v Bruseli a ktorého  sa má zúčastniť americký prezident Joe Biden.

„Nemôžeme pochopiť, ako je možné nepozvať Ukrajinu a neschopnosť nájsť vhodný formát účasti Ukrajiny na tohtoročnom summite,“ uviedol. Podľa neho by pozvánku na summit malo okrem Ukrajiny dostať aj Gruzínsko.

„Je ťažké predstaviť si lepší a dôležitejší okamih,“ uviedol.

Podobné slová mal adresovať aj Zelenskij, a to priamo francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi na ich poslednom stretnutí v apríli. Podľa Le Figaro doslova uviedol: „Nemôžeme sedieť večne v čakárni. Je čas zaradiť ďalší stupeň a vyzvať nás, aby sme sa stali členmi NATO a EÚ. Je načase, prestať hovoriť a rozhodnúť sa.“

Podľa prieskumov väčšina Ukrajincov členstvo v NATO podporuje, pričom táto podpora z roka na rok rastie. Na tento fakt reaguje aj ukrajinská vláda.

Motivácia členov

Podľa článku 10 severoatlantickej zmluvy sa môžu zmluvné strany jednomyseľne dohodnúť na tom, že do svojich radov „pozvú ktorýkoľvek iný európsky štát, ktorý je schopný presadzovať zásady tejto zmluvy a prispievať k bezpečnosti severoatlantického priestoru“. Tridsiatka členov NATO však v súčasnej dobe nie je jednoznačne presvedčená o tom, že rozhodnutie prijať Ukrajinu bude pre ňu výhodné. Najvýraznejším dôvodom sa zdá byť snaha vyhnúť sa nárastu napätia s Ruskom.

Podľa bezpečnostných expertov sú preto šance Ukrajiny stať sa plnohodnotným členom „malé až nulové“.

Podľa nich nebude chcieť žiadna z členských krajín stať sa súčasťou separatistického konfliktu, ktorý na Ukrajine prebieha v podstate od roku 2014. „Účasť na takomto druhu misie by bola v rozpore so základnými dôvodmi, prečo krajiny pristupujú k charte NATO. Tá totiž z dlhodobého hľadiska cieli na zaručenie bezpečnosti vojenskými prostriedkami, nie vojnou,“ píše rumunský analytik Cristian Rosu.

Jednotliví členovia NATO však majú aj ďalšie, vlastné dôvody na rezervovanosť. Otázkou je napríklad vzťah Moskvy a Berlína, v súvislosti s plynovodom Nord Stream 2, ktorý sa pre nemeckú vládu zdá byť stále lukratívnejším projektom, ako ukrajinské členstvo v aliancii.

Proti je Maďarsko, ktoré s Kyjevom rieši postavenie maďarskej minority v západnej Ukrajine a ku Kremľu má oproti ostatným krajinám v NATO i EÚ pomerne blízko. Najnovšie sa vzťah pretavil do desať miliardovej zmluvy o výstavbe nukleárneho reaktora v Maďarsku, ktorý budú stavať práve Rusi.

Ukrajina, ktorá požiadala o vstup do NATO ešte v roku 2008, žiada západné mocnosti o podporu, vďaka ktorej by mohla odradiť Moskvu od akejkoľvek novej agresie. Prozápadné ukrajinské vedenie s NATO úzko spolupracuje. V roku 2019 prijal parlament aj ústavné zmeny, ktoré formálne zarámcovali ašpirácie krajiny vstúpiť do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.

 

Článok bol publikovaný 27/5/2021 na EURACTIV.sk