The Director of the Ukrainian Women’s Fund, Olesia Bodnar, explains Ukraine’s progress in gender equality through the systematic and long-term development of related policies. A separate chapter is the impact of the Russian invasion, which forced many women to become independent overnight.

Riaditeľka Ukrajinského ženského fondu Olesia Bodnar si pokrok Ukrajiny v rodovej rovnosti vysvetľuje systematickým a dlhodobým rozvojom súvisiacich politík. Samostatnou kapitolou je potom vplyv ruskej invázie, ktorá mnohé ženy prinútila sa osamostatniť zo dňa na deň.

Ukrajine sa napriek vojne darí približovať k európskym štandardom aj v oblastiach, v ktorých mnohé ďalšie krajiny zaostávajú. Ak by bola 28. štátom Únie, v rodovej rovnosti by zastáva 20. miesto – a bola by v nej lepšia ako Slovensko, Česko či Estónsko.

Vyplýva to z ukrajinského indexu rodovej rovnosti (GEI), ktorý bol vypracovaný podľa metodiky Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE). Index vznikol okrem iného preto, aby kandidátskemu štátu pomohol identifikovať ďalšie reformy nutné pre začlenenie do EÚ.

Ukrajina podľa neho dosahuje porovnateľné výsledky s mnohými európskymi krajinami vo všetkých šiestich skúmaných oblastiach. Sú nimi rozdiely medzi mužmi a ženami v kategóriách zamestnanie, peniaze, vzdelanie, využívanie času, moc a zdravie.

Za EÚ priemerom, ale pred ôsmimi ďalšími štátmi 

Z indexu vyplýva, že v roku 2023 dosahoval index rodovej rovnosti na Ukrajine 61,4 bodu. Je to o niečo menej – konkrétne o 8,8 bodu –, ako je európsky priemer.

Ak by teda Ukrajina oficiálne patrila do EÚ, spomedzi 28 krajín by dosahovala 20. priečku. Za sebou by nechala osem krajín, a to zostupne Chorvátsko, Cyprus, Estónsko, Slovensko, Grécko, Českú republiku a Maďarsko. Na chvoste rebríčka by bolo Rumunsko.

Celkové skóre Ukrajiny sa najviac približuje európskemu priemeru v oblastiach zdravie a peniaze, kde je rozdiel v skóre minimálny.

V oblasti využívania času je rodová rovnosť na Ukrajine na vyššej úrovni, ako je priemer členských štátov EÚ. Táto kategória meria to, koľko trávia muži a ženy pri neplatenej práci, ako sú starostlivosť o domácnosť, deti či príbuzných.

Ukrajinský ženský fond, ktorý za indexom rovnosti stojí, však poukázal na oblasti, na ktorých musí štát naďalej pracovať.

Najviac zaostávame pri mocenskom vplyve žien 

Jedným z problémov, na ktoré fond upozorňuje, je pokračujúca rodová segregácia vo vzdelávaní. Ukrajinky si v ňom naďalej volia hlavne „tradične ženské odbory“, ako sú zdravotníctvo, pedagogika a sociálne služby. Muži zato dominujú v technických odboroch.

Najvýraznejší rozdiel medzi Ukrajinou a EÚ je v oblasti moci, ktorá odráža nedostatočné zastúpenie žien v rozhodovacích pozíciách a pri ich vplyve na politické, ekonomické a sociálne otázky.

Ide o oblasť, ktorá je najproblematickejšia aj pre Slovensko. Podľa európskeho indexu 2024 sa v nej Slovensko zaradilo na 25. mieste spomedzi 27 štátov EÚ.

V politickej sfére je však zaujímavosťou, že Slovensko aj Ukrajina si v minulosti už zvolili do čela vlády ženy – Ivetu Radičovú a Juliu Tymošenkovú. Na svoje prvé premiérky pritom dodnes čakajú napríklad Holandsko, Česko, Španielsko či Cyprus.

Slovensko tiež patrí ku krajinám, ktoré mali ženskú hlavu štátu, Zuzanu Čaputovú. Pre porovnanie, prezidentku dosiaľ nemali v USA, v susednom Česku ani Poľsku. V nedávnych prezidentských voľbách v Poľsku získala kandidátka Magdalena Biejat 4,1 percenta hlasov, čo predstavuje najlepší výsledok Poľky v boji o prezidentský palác.

Čo prispelo k zlepšeniu Ukrajiny 

Pokrok Ukrajiny v oblasti rodovej rovnosti je výsledkom dlhodobej inštitucionálnej práce a systematického rozvoja politík, hovorí riaditeľka Ukrajinského ženského fondu Olesia Bodnar pre portál EURACTIV Slovensko.

Za jeden z dôležitých míľnikov považuje rok 2005. Krátko po Oranžovej revolúcii Ukrajina prijala zákon o rovnosti práv a príležitostí žien a mužov. Tým si vybudovala právny a administratívny rámec pre rodovú rovnosť.

Ešte zlomovejším bol podľa nej rok 2017, a to z dvoch dôvodov. Koordinácia rodovej politiky sa dostala pod gesciu vicepremiéra pre európsku a euroatlantickú integráciu. Tým sa tejto agende zabezpečila politická váha a medzirezortný dohľad. V tom istom roku vznikla aj pozícia vládneho splnomocnenca pre rodovú rovnosť, ktorý presadzuje rovnosť žien a mužov vo všetkých politikách a legislatívnych procesoch.

Podľa Olesie Bodnar je silnou stránkou ukrajinského prístupu úzka spolupráca medzi štátnymi inštitúciami a občianskou spoločnosťou.

„Organizácie za práva žien zohrávajú aktívnu úlohu pri formovaní národných politík a legislatívy, čím zabezpečujú, že rodová agenda vychádza z reálnych skúseností a odbornosti zdola,“ vysvetľuje.

Odborníčka zároveň pripomína, že Ukrajina má vypracovaných hneď niekoľko národných stratégií, ktorými zaisťuje rovnosť práv a príležitostí. Sú rozdelené tematicky a majú podrobný akčný plán na ich naplnenie.

V júni 2022, teda štyri mesiace po rozpútaní ruskej agresie, Ukrajina ratifikovala aj Istanbulský dohovor. Prijatie tohto dokumentu, ktorý sa zameriava na predchádzanie násiliu na ženách, podľa odborníčky poskytol silný impulz pre rozvoj ďalšej legislatívy.

Naopak, Slovensko dohovor doteraz neprijalo, čo podľa nej obmedzuje jeho schopnosť komplexne riešiť rodovo podmienené násilie.

Prekonávanie modelu sovietskej rodiny

Ukrajina celé generácie nasledovala rodinný model typický pre krajiny bývalého východného bloku. Ženy od rannej dospelosti niesli hlavnú zodpovednosť za starostlivosť o deti a domácnosť a hlavným živiteľom rodiny bol muž.

Odborníčka Bodar vníma, že odklon od socialistického modelu prebieha postupne. Prejavuje sa aj čoraz rozšírenejším zastúpením žien v občianskych a dobrovoľníckych aktivitách. „Starostlivosť o deti však naďalej zostáva vo veľkej miere na ženách a plnohodnotná vojna toto bremeno zintenzívnila, keďže v ozbrojených silách slúži viac mužov,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko.

Vojnový reportér Tomáš Forró vo svojej knihe Spev sirén (2024) však opisuje, že mnohé Ukrajinky vojna doviedla k zásadnej zmene mentality. Tému rozoberal aj s viacerými psychológmi, ktorí pracujú s vojnovými utečencami.

Spomína, že mnohé staršie Ukrajinky boli celý život naviazané na svojho manžela. V rámci toho si prestali uvedomovať, kde sa končia jeho potreby, a kde začínajú ich vlastné. Odchod životného partnera na vojnu, alebo ženin útek do iného štátu, priniesol novú perspektívu.

„[…] v prípade zrelých žien, ktoré prežili v monogamnom vzťahu roky alebo desiatky rokov, dochádza až k akémusi osvieteniu – opätovnému uvedomeniu a prijatiu vlastného ja. Platí to najmä o ženách, ktoré sa po prvýkrát v živote postavili na vlastné nohy a získali v novom prostredí finančnú nezávislosť. Pochopili, že sú schopné uživiť seba aj svoje deti vlastnými rukami a rozumom,“ píše Forró.

Podľa neho sa tým „začína rúcať mentalita sovietskeho rodinného systému“ a „cesta späť už nebude možná“. Aké dôsledky to bude mať pre ukrajinskú spoločnosť, ukáže budúcnosť.

Článok vznikol v spolupráci s

Článok bol publikovaný 10/6/2025 na EURACTIV.sk