Ukrainian activists and parliamentarians address the plenary session of the Conference on the Future of Europe. They called on the Union to take stronger action against Russia and called for a no-fly zone over Ukraine. European countries have ruled out such a move for the time being.

Ukrajinskí aktivisti a poslanci vystúpili v rámci plenárneho zasadnutia Konferencie o budúcnosti Európy. Vyzvali Úniu k razantnejším krokom voči Rusku a žiadali zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Európske krajiny tento krok nateraz vylučujú.

Na nedávnom (11. až 12. marca) podujatí Konferencie o budúcnosti Európy (KOBE) vystúpili v Štrasburgu viacerí aktivisti a poslanci Ukrajiny. Rečníci sa vo svojich prejavoch zhodovali najmä pri téme bezletovej zóny nad územím Ukrajiny.

„Ukrajina je srdcom Európy,“ vyhlásila aktivistka Anna Shchekatunova, ktorá utiekla z Donbasu. Varovala pred možným nebezpečenstvom prevzatia kontroly nad jadrovými elektrárňami a vyzvala Úniu, aby jej členovia zabezpečili nad Ukrajinou bezletovú zónu. Tá by mohla jadrové riziko zmierniť. „Putin sa nezastaví,“ upozornila europoslancov s tým, že reakcia Európy musí byť rýchla a primeraná.

Aktivista Dmytro Sherembei jej dal svojím prejavom z Kyjeva za pravdu. Autoritám odkázal, že Ukrajina by bola oveľa bezpečnejšia, ak by im členské štáty pomohli s uzatvorením a ochranou ich vzdušného priestoru.

Ďalšou rečníčkou bola poslankyňa ukrajinského parlamentu Maria Mezensteva, ktorá trvala na zriadení bezletovej zóny aspoň v oblastiach dedín a miest. Vo svojom príhovore sa zamerala na ekonomické a logistické problémy, ktorým v krajine aktuálne čelia. „Máme problém zabezpečiť jedlo a pitnú vodu pre ľudí, ktorí čakajú na útek,“ povedala.

Podľa aktivistky Boženy Boriak je dôležitá aj úplná finančná a ekonomická izolácia Ruska. Pre svoju krajinu zároveň žiadala väčšiu vojenskú podporu. „Ak moja krajina padne, Únia bude neskôr čeliť ešte silnejšiemu nepriateľovi,“ povedala.

Čo znamená bezletová zóna

Občania Ukrajiny spolu s ich prezidentom Volodymyrom Zelenskym v tom majú jasno – aby zachránili nevinné životy, žiadajú zavedenie bezletovej zóny nad svojou krajinou.

„Opakujem to opäť – ak nám nepomôžete chrániť vzdušný priestor, bude iba otázkou času, kedy ruské rakety zasiahnu vaše územie, územie NATO a domovy civilistov krajín, ktoré sú súčasťou Aliancie,“ povedal Zelenskyj vo svojom prejave.

Bezletová zóna nad Ukrajinou by znamenala, že lietadlá, drony a helikoptéry by v určitých oblastiach alebo nad územím celej krajiny mali zákaz preletu. V prípade porušenia príkazu by im hrozilo zostrelenie. Bezletová zóna preto musí byť zabezpečená vojenskými prostriedkami, napríklad členov Aliancie, čo by ale znamenalo, že sa NATO dostane do priameho konfliktu s ruskými jednotkami.

Lídri členských štátov Aliancie túto možnosť vylučujú, vzhľadom k potenciálnym rizikám vypuknutia tretej svetovej vojny, použitia jadrových zbraní a ohrozenia mnohých ďalších krajín. „Riskovali by sme priamu konfrontáciu a nekontrolovateľnú eskaláciu. Musíme túto vojnu ukončiť a nie ju predlžovať,“ vyjadril sa Jens Stoltenberg, generálny tajomník NATO, po stretnutí (4. marca) ministrov zahraničných vecí Aliancie.

Ako by tento krok interpretoval prezident Ruskej federácie Vladimir Putin je známe. Na stretnutí so zamestnancami ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot povedal, že „akýkoľvek krok v tejto veci budeme považovať za účasť krajiny na ozbrojenom konflikte a vôbec nezáleží na tom, o akú krajinu by sa jednalo“.

Bezletová zóna preto nie je iba o lietadlách Aliancie nad územím Ukrajiny, ale ide o priamy akt neutralizácie síl, ktoré Rusko využíva. Do dnešného dňa na Ukrajine odpálilo viac ako 1000 rakiet.

Odpovede zákonodarcov a účastníkov Konferencie

Belgický poslanec Európskeho parlamentu Guy Verhofstadt (RE) a spolupredsedníčka pléna Konferencie Dubravka Šuica, ktorá je súčasne aj podpredsedníčkou Európskej komisie, vyjadrili svoju osobnú aj inštitucionálnu podporu Ukrajine. Verhofstadt zdôraznil najmä potrebu pomôcť krajine vojensky a finančne a vyhlásil, že tiež podporuje udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine.

Na plenárne zasadnutie sa prostredníctvom video hovoru pripojil aj Josep Borrell, vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Uviedol, že zahranično-politické odporúčania občanov, ktoré schválili na predošlom zasadnutí v polovici februára primerane riešia aj to, ako by Únia mala čeliť ruskému správaniu.

„Prečítal som si vaše odporúčania, ktoré ste prijali v Maastrichte ešte pred vypuknutím vojny. Aj dnes sú naozaj ambiciózne,“ povedal. Návrhy sa týkali najmä troch oblastí: pokračujúceho partnerstva EÚ s inými štátmi; dozoru a udržiavania stability so zameraním na autonómiu a hranice; a zaručovania bezpečnosti vo svete so zameraním na mier a obranu.

Podporu ukrajinským rečníkom vyjadrili aj Európania, zapojení do KOBE, ktorí ich privítali dlhým potleskom a neskôr navrhli minútu ticha na pamiatku úmrtí ukrajinských civilistov. Európsky parlament umiestnil pri vchode aj do rokovacej sály ukrajinské vlajky.

Článok bol publikovaný 23/3/2022 na EURACTIV.sk