Trump’s Republican allies have strongly opposed the US decision to withdraw some American troops from Romania. They warn that the move sends the wrong signal to Putin and increases the risk of Russian aggression. Slovakia has been cautious in its response. Prime Minister Fico stated that the decision does not surprise him and that he “certainly does not feel threatened.” The Ministry of Defense has not responded to questions.

---

 

Proti rozhodnutiu USA stiahnuť časť amerických vojakov z Rumunska sa ostro postavili aj Trumpovi republikánski spojenci. Varujú, že krok vysiela zlý signál Putinovi a zvyšuje riziko ruskej agresie. Slovensko je vo svojej reakcii zdržanlivé. Premiér Fico uviedol, že ho krok neprekvapuje a „určite sa necíti byť v ohrození“. Rezort obrany na otázky neodpovedá.

Je bezpečnosť východného krídla NATO ohrozená? Túto otázku si od stredy kladú mnohí politici aj analytici. USA v strede tohto týždňa oznámili Rumunsku a spojencom, že ukončujú rotáciu jednej z amerických brigád na východe NATO, ktorá momentálne pôsobila na základni Mihail Kogălniceanu pri pobreží Čierneho mora. Pošlú ju späť domov za Atlantik a nenahradia žiadnou inou.

Pentagón uistil, že to neznamená sťahovanie amerických síl z Európy ani oslabenie jeho záväzkov voči NATO. Rumuni zase na správy reagovali pomerne zdržanlivým tónom.

„Je dôležité zdôrazniť, že nejde o stiahnutie amerických síl, ale skôr o pozastavenie rotácie brigády, ktorá mala jednotky v niekoľkých krajinách NATO vrátane Bulharska, Rumunska, Slovenska a Maďarska,“ uviedol rumunský minister obrany Liviu-Ionuț Moșteanu.

Samotné zníženie počtu vojakov nemusí byť úplne prekvapivé, keďže Donald Trump nad ním premýšľal dlhodobo. Faktom však tiež je, že prichádza v mimoriadne citlivom čase, keď Rusko výrazne zvyšuje svoje hybridné aktivity a agresívnu rétoriku. Navyše sa týka najzraniteľnejšieho regiónu NATO, ktorému tlie vojna na Ukrajine priamo na hraniciach.

„Ak musíte ubezpečovať, že nejde o ‚oslabenie záväzku‘, potom to tak pravdepodobne je,“ povedal republikánsky senátor Mitch McConnell.

Očakávané rozhodnutie prichádza vo veľmi nevhodnom čase

Podľa údajov amerického ministerstva vojny je v Európe dnes rozmiestnených okolo 85-tisíc amerických vojakov. 20-tisíc z nich sem dorazilo ako posila v roku 2022, keď Rusko spustilo svoju nevyprovokovanú agresiu proti Ukrajine. Išlo o odkaz Putinovi, že USA sú pripravené európske časti NATO brániť.

V Rumunsku ich malo byť rozmiestnených ešte v januári 3 000, avšak v poslednom období ich tam bolo podľa AFP už „len“ 1 700. Po odchode zmieňovanej brigády v Rumunsku zostane 1 000 amerických vojakov.

Americké administratívy uvažovali o znížení ich počtu už v minulosti, nejde teda o nový nápad Donalda Trumpa. Správy, že o tom jeho vláda opäť uvažuje, sa objavili napríklad v apríli. Portál NBC News vtedy s odvolaním sa na šesť diplomatických zdrojov uviedol, že sa USA zaoberajú návrhom stiahnuť z východnej Európy až 10-tisíc vojakov. O konkrétnych počtoch sa rokovalo.

Rumunský šéf obrany dodal, že USA pri terajšom rozhodnutí zohľadnili skutočnosť, že NATO značne posilnilo prítomnosť a činnosť na východnom krídle, čo Washingtonu umožňuje „prispôsobiť svoju vojenskú pozíciu v regióne“.

NATO túto prítomnosť skutočne posilnilo aj v poslednom čase, avšak z dobrého dôvodu.

Východ NATO je najohrozenejší

K spusteniu operácie „Východnej hliadky“ (Eastern Sentry), ktorá posilňuje východné krídlo Aliancie dodatočnou prítomnosťou stíhačiek, lodí a prieskumných systémov, ho doviedli opakované vpády cudzích dronov na územie krajín NATO.

Tie vyvolali natoľko silný ohlas, že musela zrýchlene konať aj EÚ. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen predstavila plán vybudovať veľkú dronovú stenu (neskôr premenovanú na Európsku iniciatívu na obranu proti dronom) v rovnaký deň, ako 19 ruských dronov niekoľko hodín narúšalo poľský vzdušný priestor.

 

Európa je už minimálne od ruskej anexie Krymu (2014) dejiskom ruskej hybridnej vojny, ktorá zahŕňa špionáž, zásahy do volieb, podporu extrémistických skupín, sabotáže či šírenie dezinformácií. Od celoplošnej vojny na Ukrajine v roku 2022 tieto útoky ešte zosilneli.

Za posledný rok zároveň prichádzajú čoraz početnejšie varovania od tajných služieb viacerých západných štátov aj vrchných predstaviteľov EÚ a NATO, že Rusko plánuje „otestovať“ odhodlanosť Západu do piatich rokov. To môže mať podľa expertov podobu nejakej obmedzenej provokácie alebo útoku, ktorý by sa mohol týkať práve jednej z východoeurópskych krajín.

„Nateraz sme síce v bezpečí, ale o štyri až päť rokov nemusíme byť,“ hovoril ešte v januári v europarlamente šéf Aliancie Mark Rutte.

Práve narastajúca ruská hrozba viedla aj k skokovému záväzku navýšiť obranné výdavky členských štátov NATO z dvoch na päť percent HDP. Jeho míľnikom sa stal rok 2035, no niektoré krajiny – najmä na východe EÚ – žiadali, aby bolo tempo prezbrojovania omnoho rýchlejšie a dosiahlo sa aspoň do siedmich rokov.

Plánovaný odchod americkej brigády z Rumunska sa síce počtom naozaj nedá chápať ako nejaké veľké sťahovanie sa USA z Európy, no prítomnosť amerických vojakov na kontinente je práve v tomto období dôležitá. Okrem praktickej roviny slúži aj ako politické gesto zo strany USA k EÚ (a odkaz Rusku), že za ňou stojí a mieni stáť.

Keď taliansky inštitút European University Institute (EUI) vydal v januári štúdiu globálnych rizík pre EÚ, odborníci medzi najväčšie hrozby pre Európu zaradili možný odklon USA od poskytovania bezpečnostných záruk. Dôvodom je, že EÚ je v otázkach bezpečnosti dlhodobo silno závislá od Spojených štátov.

Obavy majú aj Trumpovi vlastní

Rozhodnutie znížiť počty amerických vojakov v Európe nevídane ostro skritizovali aj Trumpovi spojenci z republikánskej strany z oboch komôr Kongresu, upozornil americký portál POLITICO.

„Predčasné stiahnutie amerických síl z východného krídla NATO – a to len niekoľko týždňov potom, čo ruské drony narušili rumunský vzdušný priestor –, podkopáva náš odstrašujúci efekt a zvyšuje riziko ruskej agresie,“ napísali v spoločnom vyhlásení senátor Roger Wicker a člen Snemovne reprezentantov Mike Rogers, ktorí predsedajú výborom pre ozbrojené sily.

Obaja republikáni zdôraznili, že USA tým „vysielajú zlý signál“ ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, a podľa nich to je v rozpore s predchádzajúcimi záväzkami Trumpa voči NATO.

„Prezident má pravdu, že rozmiestnenie amerických síl v Európe je potrebné aktualizovať, keďže NATO na seba prebralo dodatočné bremeno a charakter vojny sa mení,“ píše sa v stanovisku. „Táto aktualizácia však musí byť široko koordinovaná ako v rámci americkej vlády, tak aj s Alianciou.“

Na amerického prezidenta treba ísť cez Čínu 

Senátor Mitch McConnell, ktorý predsedá výboru kontrolujúcemu výdavky Pentagónu, krok kritizoval tiež, a to aj v súvislosti s Trumpovou dlho deklarovanou túžbou zamerať americkú pozornosť z Európy viacej na Indo-Pacifik.

„Ústup z Európy nepodporuje odstrašovanie v Indo-Pacifiku, pretože Rusko a Čína na našom oslabení pracujú spoločne,“ dodal republikán s tým, že kľúčom má byť práve opačný prístup – intenzívnejší kontakt USA s ich spojencami, nie slabší.

Na to, že treba Trumpovi „predávať“ obranu Európy práve cez čínsky naratív, v januárovom rozhovore pre EURACTIV Slovensko upozorňoval aj český amerikanista Jan Hornát z Katedry severoamerických štúdií na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej.

„Stredná Európa (…) by mala zdôrazňovať Američanom prepojenie Ruska a Číny. Keď máme silné Rusko, tak to posilňuje ich vzájomné partnerstvo, ktoré je teraz veľmi blízke,“ uviedol Hornát s tým, že silné Rusko iba posilňuje Čínu, a tým pádom aj hrozbu nejakej agresie v Juhočínskom mori a voči Taiwanu. „Táto linka by mala byť z našej strany neustále zdôrazňovaná.“

Čo znamená čiastočný odchod vojakov pre Slovensko? 

Ako naznačil rumunský minister obrany, plán na zníženie vojakov by sa mohol dotknúť aj ďalších krajín východného krídla, vrátane Slovenska. To nielenže priamo susedí s vojnovou Ukrajinou, ale ako jeho ústavní činitelia radi pripomínajú, chýba mu protivzdušná obrana a ďalšie obranné prostriedky.

Kým Poľsko ako ďalšia krajina východného krídla NATO uviedlo, že zatiaľ nedostalo informácie o znížení počtu amerických vojakov na svojom území, portál EURACTIV Slovensko kontaktoval slovenské ministerstvo obrany s rovnakou otázkou.

Odpoveď sme na ňu zatiaľ nedostali, v opačnom prípade ju doplníme.

Keď sa na sťahovanie amerických vojakov pýtali novinári premiéra Roberta Fica, správy bagatelizoval. „Mňa to vôbec neprekvapuje,“ pokrčil premiér plecami na tlačovke s tým, že sa po tomto rozhodnutí „určite necíti byť v ohrození“.

„Americký prezident má do určitej miery pravdu. Veď Európa si žila luxusne, opierala sa o prítomnosť amerických vojakov,“ uviedol. „(Trump) si jednoducho povedal, že potrebuje tie zdroje inde. Ak teda prichádza rozhodnutie znižovať prítomnosť amerických vojakov v Európe, presne to zodpovedá jeho racionálnemu a pragmatickému pohľadu.“

Pre Slovensko to podľa neho znamená, že musí byť efektívnejšie v tom, ako míňa zdroje na obranu. „Keby sme boli solidárni k sebe a  spoločne sa nakupovalo, a keby sa reálne presadzovali výrobky, ktoré sú dobré pre celú EÚ v spolupráci s NATO, vedeli by sme ušetriť strašne veľa peňazí.“

Nie je zrejmé, na čo tým premiér narážal, keďže EÚ zaviedla rôzne mechanizmy financovania vojenských nákupov, vrátane iniciatívy obranných pôžičiek SAFE, ktorých je Slovensko súčasťou. Program SAFE umožňuje Slovensku spoločným obstarávaním nakúpiť zbraňový systém podľa jeho potreby za značne nižšiu cenu, než by bolo bežné.