In Hungary, Orbán’s system is entrenched in all institutions. In Slovakia, things are happening that are not compatible with European values or with democracy as such, but they have been happening for only two years, says MEP Veronika Cifrová Ostrihoňová in an interview.

 

V Maďarsku je systém Orbána prerastený do všetkých inštitúcií. Na Slovensku sa dejú veci, ktoré nie sú kompatibilné s európskymi hodnotami, ani s demokraciou ako takou, ale dejú sa iba dva roky, hovorí v rozhovore europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová.

Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS, Obnovme Európu) je od roku 2024 europoslankyňou a členkou výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Predtým pôsobila ako novinárka a moderátorka RTVS, Markíze a Rádiu Európa 2.

V rozhovore sa dozviete:

• Čo podľa nej zmení Akt o slobode médií,
• ako hodnotí konanie eurokomisie voči slovenskej vláde,
• v čom je podľa nej Maďarsko iné ako Slovensko,
• a či by mali byť eurofondy ešte viac previazané na právny štát.

Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast.

Od augusta v EÚ platí Akt o slobode médií, ktorý by mal prvýkrát v európskom práve garantovať, že vlády nebudú zasahovať do práce redakcií. Čo si myslíte, že to zmení pre slovenské médiá?

To je predčasná otázka. Reálnu silu aktu uvidíme, až keď sa začne aplikovať a keď už začnú prvé konania. Vieme a počúvame to od odborníčok a odborníkov, že možno práve Slovensko je teraz veľmi v hľadáčiku celej Európy, práve vďaka našej mediálnej situácii a tomu, ako sa k tomu Európska komisia postaví.

Ja nechcem kritizovať vopred a zároveň nie som ani hovorkyňou Komisie a ani ju tu nezastupujem. Ja zastupujem Európsky parlament, ale verím, že budú naozaj vyžadovať to, čo ten zákon má poskytnúť, a to je pluralita médií, väčšia sloboda a ochrana aj novinárov, novinárok, redakcií.

Jedna z tých vecí, ktorá je tam pomerne jasne napísaná, je, že ak má krajina verejnoprávne médiá, tak do tých by nemal zasahovať štát. Myslíte si, že Komisia by mala zasiahnuť ohľadom reformy STVR – napríklad napadnúť spôsob, akým sa obsadzuje Rada STVR?

Ja nie som ani právnička a ani, ako som povedala, nepôsobím v Komisii. Čo môžem povedať, je, že podľa mnohých odborných názorov to, ako sa zostavila Rada STVR, je v konflikte s Európskym aktom o slobode médií.

A zároveň, ako zástupkyňa SR v Európskom parlamente, je veľmi dôležité, aby Komisia konala rázne a aby sa dodržiavalo to, čo si sama prijme. Takže verím, že to bude dôsledné. Zároveň teraz ste hovorili, že to platí dva mesiace, pokiaľ viem od 8. augusta. Takže ešte by som im nechala chvíľku času.

Vnímate nejaké náznaky?

Dosť často sa rozprávam s predstaviteľmi Komisie, napríklad aj s komisárom, ktorý je za to zodpovedný. A z tých neformálnych rozhovorov si myslím, že je v ich záujme, aby dozerali na to, ako sa tento akt implementuje.

Treba povedať, že so slobodou médií nemáme problém len na Slovensku. V parlamente sa o tom rozprávame aj v súvislosti so španielskymi či talianskymi médiami. Teraz sme videli bombu pred domom talianskeho novinára. Tá situácia sa všeobecne zhoršuje, preto je ten akt extrémne dôležitý a je dôležité, aby ho Komisia vynucovala.

Veľa sa spomína aj situácia v Maďarsku, kde Orbán pokrivuje mediálne prostredie aj cez štátnu reklamu. Niektoré paragrafy v tom zákone boli písané presne na toto, ale Komisia zatiaľ nezakročila. Tipnete si, či v rámci roka uvidíme aspoň jednu takúto mediálnu žalobu?

Je možné, že ju uvidíme, ale nemám vešteckú guľu. Pravdu máte v tom, že situácia v Maďarsku je už dlhodobo zlá a zlé jazyky hovoria, že niektoré paragrafy boli vyslovene písané pre Maďarsko.

Druhá vec je, že to vyzerá, že Maďarsko sa vyhlo postihom možno aj preto, že Viktor Orbán súhlasil s niečím, čo EÚ v tom momente chcela. Dúfam, že sa tento akt nestane obeťou takéhoto vyjednávania. Nie je to o jednotlivej krajine, ale o situácii vo viacerých krajinách. EÚ je založená na rozmanitosti, informáciách a demokracii – a to všetko by nám mali prinášať slobodné médiá.

Vnímate to aj so Slovenskom tak, že keď premiér Fico používa veto pri sankciách, politicky si tým niečo vyjednáva?

Pri Robertovi Ficovi sa skôr hovorí o tom, že má silnejšie reči doma ako v Bruseli, keď sa rokuje. Tam je zdatnejší operatér Viktor Orbán. Robert Fico zatiaľ skôr benefituje z domáceho publika, ktorému prezentuje, ako veľmi niečo v Bruseli „vyriešil“.

Ale v realite napríklad Politico písalo o „bad boys of the summit“ – Orbánovi a Ficovi – a nakoniec títo dvaja žiadne problémy nerobili a robil ich belgický premiér. Niekedy sa teda doma hovorí iné, než sa robí v Bruseli. A pri niektorých veciach, vďaka Bohu, že to tak je, že Robert Fico skúša mať veľmi silné ramená iba doma.

To, čo si presadil Robert Fico v záveroch Rady, teda nepovažujete za víťazstvo?

Nie, nepovažujem to za víťazstvo. Nie je to nič, čo by priniesol Robert Fico ako novinku. Ak hovoríme o revízii zákazu spaľovacích motorov, tak to je téma, ktorá v Európskom parlamente rezonuje už dlho. Nie je to Ficov úspech, ale skôr hľadanie zámienky, aby mohol ukázať, že niečo dosiahol.

Necítite, že Európska komisia bola v niektorých konaniach voči Slovensku jemnejšia, lebo chce mať dobrý vzťah s Ficom?

Keď sa rozprávame s Európskou komisiou, hovorí, že Slovensko spolupracuje. Komisia sa snaží pracovať systémom „najprv po dobrom, až potom po zlom“. Tvrdia, že Slovensko je stále relatívne pragmatickým partnerom v dialógu na rozdiel od iných krajín. Slovenská vláda je v konštantnom dialógu s Komisiou a aj v novele trestných kódexov urobili na jej popud nejaké zmeny.

Ale stále zdôrazňujem, a to aj pred predstaviteľmi Európskej komisie, že ak si schválime zákony a potom to nevyzerá, že nám záleží na ich dodržiavaní, tak to oslabuje reputáciu celej Európskej únie a dôveru v ten projekt ako taký, a s tým naozaj neradno hazardovať.

Poďme teda k reforme trestného zákona. Ako ste spomínali, Slovensko na popud Európskej komisie zvrátilo novelu pri podvodoch na eurofondoch, čiže pre ne dnes platia prísnejšie sadzby, ako pri podvodoch na štátnom rozpočte. Komisia však nezabránila zrušeniu NAKA ani Úradu špeciálnej prokuratúry. Myslíte si, že eurofondy sú na Slovensku dostatočne chránené?

To asi nie je úplne na mne posúdiť. Skôr si myslím, že je to bizarný paradox, že európske peniaze sú viac chránené ako naše vlastné. Najmä pri vláde, ktorá rozpráva o suverenite a o tom, ako sa treba stavať za svoje záujmy.

Mňa to naozaj ako občianku aj ako političku mrzí, keď to vyzerá, že európske peniaze končia v luxusných haciendách a Fafokanoch a nie tam, kde majú, teda v diaľniciach alebo v posilňovaní infraštruktúry a vyrovnávaní regionálnych rozdielov.

Poškodzuje to našu reputáciu a vieru v to, že ten systém je dobre nastavený. Bohatšie krajiny sa s nami delia v záujme prosperity celej Únie, aby sme raz boli na tom podobne alebo rovnako. A ja veľakrát rozmýšľam, čo si môže povedať ten nemecký daňový poplatník, keď vidí takéto šafárenie s európskymi peniazmi u nás na Slovensku.

Vidia to?

Áno. Poslanci a poslankyne z Nemecka, ale aj nemecké médiá, tieto kauzy, s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou, naozaj sledujú. Nie preto, lebo by sme im niečo hovorili my, ale preto, lebo ich to zaujíma.

V nejakom bode potom vždy padne zlé svetlo na Slovensko. Ešte horšie je, keď naša vláda, namiesto toho, aby to skúsila vysvetliť, tak útočí na monitorovaciu misiu Tomáša Zdechovského z europarlamentu, a to naozaj nevyberaným slovníkom. Opäť to tá Európa vidí.

Ja nechcem, aby si ani moji kolegovia, kolegyne z iných krajín, ani občania iných krajín mysleli, že na Slovensku sme všetci takíto. Že Slováci a Slovenky sú ako Robert Fico. Trúfam si povedať, že väčšina z nich nie je ako táto vláda.

Tak ešte naposledy sa spýtam, či by Komisia mala pri niečom zasiahnuť. Novela ústavy hovorí, že v kultúrno-etických otázkach je slovenské právo nadradené nad európskym. Je to kompatibilné s právom EÚ? 

Keď čítam názory odborníkov, ako napríklad pána Mazáka, ten hovorí, že s takýmto článkom by sme sa do EÚ nikdy nedostali. Musí ale tiež prísť prvý moment, keď sa ukáže, ako sa tá nadradenosť využije. Premiér Fico sám naznačil, že ju chce použiť napríklad pri zákaze dovozu ruských palív, čo je mimo kultúrno-etických tém.

Či Komisia zasiahne, to je na Robertovi Ficovi. Ak nechce, aby zasiahla, má to vo svojich rukách.

Európsky parlament ale žaluje Komisiu za uvoľnenie peňazí Maďarsku. Tam viete povedať, že Komisia koná zle, ale pri Slovensku ste opatrnejšia. Prečo?

Vidíme, že pri Maďarsku je to dlhší príbeh – roky vývoja. Naša vláda je tu len dva roky. Maďarsko je prvý odstrašujúci prípad, kde sa ukázalo, že nečinnosť Komisie vedie k nabaľovaniu problémov.

Obnovme Európu, moja politická rodina, už v minulom mandáte kritizovala slabú reakciu Komisie voči Maďarsku. Slovensko je zatiaľ v skoršej fáze, ale všetci to sledujú. A verím, že Komisia si uvedomuje, že druhýkrát by nečinnosť nebola dobrá.

Takže nie je to o tom, že by si všetci mysleli, že Slovensko je na poriadku. Všetci vidia, že sa tu dva roky dejú veci, ktoré nie sú kompatibilné s európskymi hodnotami, ale podľa mňa ani s demokraciou ako takou. Ale zároveň je rozvážne, že nechceme mať všetci hneď príliš silné vyjadrenia. Lebo to sa môže otočiť potom aj proti nám alebo proti celému Európskemu parlamentu.

Keď idete do silných vyjadrení, je dobré mať naozaj už dosť veľa dôkazov. O Slovensku sa niekedy hovorí, že je druhé Maďarsko, ale s tým ja nesúhlasím a hovorím to aj mojim kolegom.

Myslíte si, že Slovensko nie je na maďarskej ceste?

V Maďarsku je systém Orbána prerastený do všetkých inštitúcií, médiá sú oklieštené, píšu pre malé publikum, prakticky zadarmo. Ani občianska spoločnosť tam nie je taká silná, lebo Orbánova iliberálna demokracia je tam už vžitá do štruktúry krajiny. Je otázne, či by si aj nejaká nová vláda po voľbách vedela rýchlo poradiť s tým, ako je tam jeho režim vžitý. To nie je iba o ľuďoch vo vláde, ale o štruktúre toho štátu.

Myslím si, že ak by sa nám napríklad ako opozícii podarilo vymeniť vládu Roberta Fica, tak by to nebolo také zlé. Samozrejme, nebude to jednoduché, ale tá korupcia a klientelizmus a iliberálna demokracia tu nie je všade v štáte tak silná.

Ešte k tomu prístupu Komisie, ktorá preferuje skôr dialóg než žaloby. Myslíte si, že je to lepší prístup? Mne ako novinárke nevyhovuje, že aspoň nezverejňuje tie varovné listy.

To sa s vami absolútne zhodujem. Nielen ako bývalá novinárka, ale aj ako európska poslankyňa, lebo my sa často dostávame, nechcem povedať, že do sporov, ale do výmen s Európskou komisiou aj kvôli transparentnosti. Verím, že oni na to majú svoje dôvody, ale sme vo fáze, kde podľa mňa neexistuje taká vec ako príliš veľká transparentnosť.

Minimálne v takýchto otázkach, keď vidíme jednu stranu a vlastne nevidíme, čo robí tá druhá strana a len to od niekoho počúvame, sme často odkázaní na to, že o tom, že Európska komisia poslala nejaký list,  napríklad našej vláde, sa dozvieme od Roberta Fica alebo od niekoho z vlády. Môže to byť relevantná informácia, ale môže si ju aj nejakým spôsobom prifarbiť a my to často nevieme overiť. Myslím si, že toto nie je vhodné a nie je to dobré. Opäť, nejde o nás, poslancov a poslankyne, ale o ľudí a o dôveru v to, že Európska únia a Európska komisia konajú vtedy, keď sú naše princípy a pravidlá porušované.

Čiže ste za to, že radšej dialóg než žaloby, ale nech teda aspoň vidíme, ako ten dialóg prebieha. 

My naozaj, mnohí moji kolegovia aj ja, sa konštantne na túto tému rozprávame s úradníkmi Európskej komisie alebo s jej predstaviteľmi a predstaviteľkami. Hovorím o tom aj s komisárom pre právny štát, ktorý má v portfóliu aj túto tému, že jednoducho musíme vedieť, čo sa deje.

Lebo oni občas majú pocit, že „veď my robíme, nechajte nás robiť, my vám povieme, keď niečo vyriešime“. Ale to nevytvára istotu na žiadnej strane. A možno to nevytvára istotu ani na strane vlády, lebo ani ona nevie. Určite to však nevytvára istotu na strane občanov a poslancov Európskeho parlamentu, keď sa dozvedáme z novín alebo z uniknutých dokumentov, čo Komisia vlastne poslala.

Bol tam aj taký moment, keď europoslankyňa Monika Beňová musela hovoriť svojim kolegom, že dostali varovný list z Komisie, konkrétne ministerstvu spravodlivosti, lebo sa im to nepodarilo povedať si medzi sebou.

Čo vám poviem, to rozhodne nie je pozitívne.

Diskutuje sa aj o tom, že v novom rozpočte by mali byť silnejšie prepojené odporúčania zo správy o právnom štáte na konkrétne finančné nástroje. Ako by to mohlo fungovať a ste za to?

Je to téma, ktorú riešime už rok, odkedy sa začal pripravovať viacročný finančný rámec, teda rozpočet Európskej únie na sedem rokov. Ja som absolútne za to, lebo to je podľa mňa demokratické a správne. Ak žiadame o peniaze, mali by sme dokázať, že ich použijeme na to, na čo sú určené, a nie inak. Vidíme na Slovensku vypuklé prípady podozrení, kde to vyzerá, že opäť boli okradnutí slovenskí občania a občianky, lebo tie peniaze mali skončiť pre nich, a nie v penziónoch, kde sa nikto nevie ubytovať, iba pár vyvolených.

Takže áno, súhlasím s lepšou prepojenosťou. Hovorí sa o viacerých systémoch, ešte nie sme dohodnutí, keďže rozpočet stále nie je uzavretý. Čakajú nás dlhé rokovania. Diskutuje sa o tom, či viac posilňovať tú podmienenosť, alebo robiť model podobný plánu obnovy, kde sa peniaze uvoľnia až po splnení určitých míľnikov. To všetko je teraz v diskusiách a trúfam si povedať, že v rámci prodemokratických politických skupín v Európskom parlamente na tom existuje pomerne široká zhoda.

Ako by teda mala vyzerať tá posilnená naviazanosť na právny štát? Ja si to predstavujem tak, že dostaneme nejakých desať odporúčaní v Správe o právnom štáte – tu nastal pokrok, tu nie –, a ak zistia, že v nejakej oblasti pokrok nenastal, tak nám vezmú eurofondy?

To je asi posledná vec, o ktorú by sme mali mať záujem. Hovorí sa už dlhšie o tom, že správa o právnom štáte by mala byť viac previazaná s udeľovaním peňazí. Už od roku 2022 v nej máme odporúčania pre jednotlivé krajiny.

Mne tam stále chýba hodnotenie pokroku v danej krajine, napríklad medziročné porovnanie. Správy sú zatiaľ skôr ako samostatné hodnotenia daného roka, ale my potrebujeme vidieť trendy. Tie vám často povedia viac ako jednotlivé rozhodnutia.

Aj na pôde Európskeho parlamentu sa hovorí o tom, že by sa mali viac previazať odporúčania zo správy o právnom štáte. Pozrieť sa, či ich krajina dodržala, či niečo z nich splnila, koľko percent z nich splnila, a podľa toho diskutovať o peniazoch. Nikto nechce, aby sa niekomu brali peniaze, a ja určite nie som za to.

Ani na Slovensku? 

To sa netýka len Slovenska, ale aj iných krajín. Lebo keď sa peniaze zoberú, pocítia to občania a občianky. A čo potom urobia? Buď budú voliť antisystém, alebo sa zníži dôvera v európsky projekt ako taký. Dobrý populista to vie využiť a povie: „Vidíte, Európska únia vám berie peniaze.“ To nikto nechce.

Ak niekto tvrdí, že niekto chce niekomu brať peniaze, nemyslím si to, to nie je rozumné. Ale zároveň nemôžeme žiadať veľkú finančnú podporu bez toho, aby sme boli ochotní dodržiavať pravidlá, ku ktorým sme sa zaviazali pri vstupe do EÚ. To nie sú žiadne nové veci.

Čiže osobne by ste tento model odporúčaní previazaných na eurofondy podporili?

Ja by som to podporovala, ale, samozrejme, ešte nevieme, aká bude finálna podoba. V politike je normálne, že nechceme hovoriť o tom, čo ešte nie je na papieri. Takže teraz vám neviem povedať, na čom sa zhodneme, ale tú tendenciu posilňovať prepojenosť financovania s dodržiavaním princípov a pravidiel považujem za dobrú vec.

Rozhovor vznikol vďaka podpore,