Changes to the Union's competences must be initiated by the Member States. Getting everyone to agree will be difficult, but I rule out a two-speed Europe, says European Commission Vice-President DUBRAVKA ŠUICA in an interview.
Zmenu kompetencií Únie musia iniciovať členské štáty. Získať súhlas všetkých bude náročné, ale dvojrýchlostnú Európu vylučujem, hovorí v rozhovore podpredsedníčka Európskej komisie DUBRAVKA ŠUICA.
Dubravka Šuica je podpredsedníčkou Európskej komisie pre demokraciu a demografiu. Zároveň je zástupkyňou Komisie vo vedení Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá má do deviateho mája zistiť, aké reformy chcú občania. V minulosti pôsobila v európskom aj chorvátskom parlamente a bola prvou ženskou starostkou mesta Dubrovník.
V akom stave je Konferencia o budúcnosti Európy?
Pracujeme na plné obrátky, už máme deväťdesiat veľmi zaujímavých odporúčaní od občianskych panelov. Vo výkonnej rade konferencie sme spolu s Radou EÚ a Európskym parlamentom a o všetkých odporúčaniach budeme rozhodovať na základe konsenzu, neprebehne tam žiadne hlasovanie. V tomto štádiu teda nemôžem predvídať, aké budú výsledky, nezáleží to len odo mňa, ani od Komisie.
Reformy ale zvyčajne brzdí práve konsenzuálne hlasovanie. Nebude tomu tak aj v rámci tejto konferencie?
Niektoré z odporúčaní bude náročné dosiahnuť bez súhlasu všetkých členských štátov. Musíme ale zabezpečiť, aby sa čo najviac občianskych odporúčaní dostalo do záverov. Ak by sme občanov sklamali, tak sme radšej konferenciu ani nemali robiť. Pointa celého procesu bola v dosiahnutí väčšej dôvery v inštitúcie, nielen európske, ale aj národné. Nepýtať sa ľudí na názor iba pred voľbami, ale aj počas mandátu. Zmenšiť medzeru medzi „bruselskou bublinou“ a občanmi.
Takže ak občania napríklad odporučia, aby sa v EÚ menej rozhodovalo na základe súhlasu všetkých členských štátov a viac na základe kvalifikovanej väčšiny, pokúsime sa to dosiahnuť. Ale ako som spomínala, je to v rukách troch inštitúcií.
Viaceré odporúčania by vyžadovali otvorenie základných zmlúv EÚ. Povedie k tomu konferencia?
To je otázka na Radu EÚ. Komisia nemôže iniciovať zmenu základných zmlúv, to môžu urobiť len členské štáty. Záleží to na domácej politike, na tom, koho si volíte do parlamentu.
Ak nejaké odporúčanie cez členské štáty neprejde, môže z konferencie vyjsť aj nejaká forma dvojrýchlostnej Európy, prehĺbená spolupráca niektorých členov?
Nie, dvojrýchlostná Európa nie je na stole. Chceme zjednotenú a prosperujúcu Európu.
Ktoré z odporúčaní sa podľa vás zrealizuje najpravdepodobnejšie?
Ja som pôvodne učiteľkou, takže je pre mňa osobne veľmi blízka téma vzdelávania. A z konferencie vychádza volanie po väčšej informovanosti o EÚ. Občania žiadajú, aby sa na školách vyučovalo o Európe. Vzdelávanie je samozrejme kompetenciou členských štátov, ale myslím si, že na tomto sa dosiahne konsenzus.
Ľudom totiž chýbajú informácie o európskych inštitúciách – aký je rozdiel medzi Európskou radou, Radou Európy a Radou EÚ? Ale aj o tom, čo pre nich Európa robí. Pozrime sa na prípad pandémie. Bez programov ako SURE (pandemický kurzarbeit, pozn.red.) by sa mnoho krajín, vrátane Slovenska, nedostalo z ekonomických problémov. Ale naši občania o tom možno ani nevedia.
Bude sa v rámci tejto snahy organizovať aj viac návštev v inštitúciách, ako to bolo v rámci občianskych panelov?
Ja som bola europoslankyňou sedem rokov, mali sme rôzne programy, cez ktoré sme do europarlamentu pozývali občanov. Chorvátov takto prišlo viac ako päťtisíc. Lenže to je iba kvapka v mori, Európanov je 450 miliónov. Potrebujeme toho viacej.
Občianske panely sa teda môžu stať aj pravidelnou záležitosťou, napríklad každé dva roky. To by nijako neohrozilo prácu volených zástupcov občanov, teda europoslancov. Práve naopak, posilnilo by ich to. Dnes totiž zvyčajne diskutujú iba s vlastnými voličmi a takto by mali prístup k nápadom od širšej skupiny ľudí.
Aj webová platforma konferencie by mohla zostať, ale to je všetko na rozhodnutí inštitúcií.
Myslíte si, že konferencia povedie k rozšíreniu kompetencií Únie?
Pri veľkých krízach potrebujeme viac Únie. Ak by sme počas pandémie nezaložili HERA (Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie, pozn.red.) tak by sme nedokázali efektívne spolupracovať. Malé štáty, ako Chorvátsko, Bulharsko a Slovensko, by sa bez Únie nedostali k vakcínam. Pripravenosť na krízy bola pointou aj Plánu obnovy, ktorého sa všetky členské štáty chopili, pretože vedeli, že ho potrebujú.
Preto je pre nás veľmi dôležité získať strategickú autonómiu. A to teraz nehovorím o zahraničnej politike, ale o krízach. Potrebujeme farmaceutickú stratégiu, ale napríklad aj európsky zákon o čipoch. Dnes sme totiž pri ich dovoze závislí na iných krajinách, ale v Komisii chceme, aby sa vyrábali na našej pôde.
Pri menších otázkach môže stačiť, keď kompetencie zostanú na úrovni členských štátov. Mala by v tom byť rovnováha a myslím si, že pôjdeme práve týmto smerom.