Should the conditions of the deal be fulfilled, United States shall withdraw almost a third of its troops by this summer. Americans will leave NATO operations first, which may lead to its reorganization. By May 2021, 51 Slovak troops should be back from the Kabul base.
Ak sa podmienky dohody naplnia, Spojené štáty by mali do leta stiahnuť asi tretinu svojich vojakov. Američania opustia najskôr operácie NATO, čo môže spôsobiť ich reorganizáciu. Do mája 2021 by sa zo základne v Kábule mohlo vrátiť aj 51 Slovákov.
Len tri dni po podpísaní dohody medzi Spojenými štátmi a Talibanom, ktorá mala ukončiť 18 rokov trvajúci konflikt v Afganistane, podnikli včera (3. marca) americké stíhačky útok na jednotky fundamentalistického hnutia. Zatiaľ ale nič nenasvedčuje tomu, že by bol zmier ohrozený.
Dohoda, ktorá by mala priniesť do Afganistanu po takmer 19 rokoch konfliktu pokoj, bola po niekoľkomesačných vyjednávaniach podpísaná vec víkend v katarskej Dohe.
Po sobotňajšom (29. februára) podpise by sa mali z Afganistanu stiahnuť nielen jednotky Spojených štátov, ale aj Severoatlantickej aliancie. Rámec dohody hovorí o 14 mesiacoch, ktoré však bude ovplyvňovať plnenie určitých kritérií. Tým najdôležitejším bude trvalé a komplexné prímerie v krajine.
So sťahovaním zahraničných jednotiek by sa mohlo začať už v najbližších týždňoch. Podľa dohody by sa už do leta mali znížiť stavy v amerických radoch asi o tretinu. Nasledovať budú vojaci Aliancie. V súčasnosti v Afganistane pôsobí takmer 22 tisíc zahraničných vojakov.
Slovensko má v Afganistane 51 vojakov, ktorí pôsobia v poradenskej misii NATO. Podľa hovorkyne rezortu obrany bude Slovensko postupovať v súlade s rozhodnutiami Aliancie.
Jasné podmienky
Afganská vláda by mala prepustiť viac ako päť tisíc väzňov z hnutia Taliban a zaistiť, aby Bezpečnostná rada OSN vyškrtla predstaviteľov hnutia zo sankčného zoznamu Organizácie, a to do 29. mája. Presne do 27. augusta by mali svoje sankcie stiahnuť aj Američania.
Asi tisícku zajatcov by mal prepustiť aj Taliban. Hnutie sa však v prvom rade má „zdržať akýchkoľvek aktivít, ktoré by ohrozovali Americkú bezpečnosť“, vrátane spolupráce s teroristickou organizáciou Al Kajdá,
Dohoda medzi Washingtonom a Talibanom určila, že rozhovory o mieri medzi afganskou vládou a sunitským fundamentalistickým hnutím musia začať najneskôr budúci týždeň v utorok (10. marca).
Talibanci sa k dohode prihlásili napriek tomu, že v súčasnosti ovládajú najrozsiahlejšiu časť Afganistanu od roku 2001, kedy konflikt odštartoval. Krajina bola takmer 19 rokov svedkom každodenných výbuchov a útokov na vojenské pozície aj civilov. Za ostatnú dekádu OSN registruje viac ako 100 tisíc osôb, ktoré prišli o život. Počet obetí spred tohto roka sa iba odhaduje, nakoľko nezávislé monitorovanie začalo až v roku 2009.
Na strane spojencov prišlo o život viac ako 3 500 vojakov, medzi nimi aj trojica slovenských dôstojníkov.
Spojenci odídu ,,naraz"
Severoatlantická aliancia má v súčasnosti v Afganistane približne 16,5 tisíc vojakov, ktoré spolu s partnermi, pochádzajú z 38 krajín. Z Vyšehradskej štvorky má najsilnejšie zastúpenie Poľsko (350 vojakov) a len o čosi menej jednotiek má Česko (309).
Samotné Spojené štáty majú v Afganistane približne 13 tisíc vojakov, z toho päť tisíc pôsobí v pôvodnej protiteroristickej operácii Trvalá sloboda, teda mimo velenia NATO. Podľa vyhlásenia by mali v prvej fáze, teda do 135 dní od podpisu dohody, stiahnuť ich počty na 8 600 vojakov, a to zo všetkých piatich vojenských základní.
V druhej fáze, v nasledujúcich deväť a pol mesiacoch, by sa mali americkí vojaci a vojaci ich spojencov stiahnuť úplne. Poslední by podľa medializovaných informácii mali odchádzať vojaci z misie Trvalá sloboda.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie potvrdil, že NATO „jednoznačne podporuje snahu Spojených štátov pri hľadaní mierového riešenia“. Podľa Jensa Stoltenberga, ktorý cez víkend navštívil Afganistan, dôjde k stiahnutiu spojeneckých vojsk iba vtedy, ak „budeme presvedčení, že afganské sily už nepotrebujú našu podporu a že sa Afganistan už nikdy nestane platformou pre medzinárodných teroristov“.
V komentári pre CNN uviedol, že odchod bude záležať na „plnení podmienok“ a že spojenci „odídu naraz“.
NATO v súčasnosti pôsobí v Afganistane najmä prostredníctvom misie Resolute Support (RSM), ktorá odštartovala v roku 2015, pričom cvičí a radí afganským bezpečnostným zložkám.
RSM nahradila známu, dodnes najdlhšiu a najnáročnejšiu misiu Aliancie ISAF, ktorá skončila v roku 2014. Na svojom vrchole NATO prostredníctvom nej koordinovalo až 130 tisíc vojakov z 50 partnerských krajín dovtedy, kým nebola zodpovednosť za afganskú bezpečnosť presunutá do rúk národných a bezpečnostných síl Afganistanu. NATO dnes podporuje tieto zložky aj finančne.
Pôsobenie súčasnej misie Resolute Support predĺžili spojenci naposledy v júli 2018 s tým, že by mala trvať do roku 2024.
Udržiavanie spolupráce na politickej úrovni zabezpečuje Aliancia prostredníctvom tzv. Trvalého partnerstva NATO – Afganistan. Tento rámec vznikol ešte v roku 2010, pričom vytvoril priestor na ďalšie aktivity, vrátane seminárov o obrannom vzdelávaní a diskusií o možnostiach zlepšovania riadenia v štruktúrach afganskej národnej obrany.
Rana pre NATO?
Podľa Pavla Macka (Spolu), generála vo výslužbe, ktorý v misii ISAF pôsobil ako šéf operačnej divízie v rokoch 2007 až 2008, sú dohoda aj stiahnutie všetkých zahraničných vojakov „realizovateľné“. „Plánovaná doba 14 mesiacov je dosť dlhá na to, aby sa to dalo urobiť koordinovane a relatívne bezpečne,“ hovorí.
Problematickejšie pre NATO podľa neho bude, že prví vojaci, ktorí z Afganistanu odídu, budú Američania, pôsobiaci v misii Aliancie.
Macko vysvetľuje, že po stiahnutí amerických jednotiek by v RSM zostalo okolo deväť tisíc vojakov bez bojovej podpory. Vzhľadom na nebojový charakter misie by to „nemusel byť zásadný problém“. Upozorňuje však na to, že sa misia bude musieť pravdepodobne „kompletne preorganizovať, a to okamžite“.
„Bohužiaľ, postup americkej administratívy je v tomto prípade len ďalším signálom, že pevnosť transatlantickej väzby a predvídateľnosť reakcie Spojených štátov v situáciách, kedy nejde o fatálne ohrozenie NATO, je stále nižšia,“ vysvetľuje generál. Z dlhodobého hľadiska je preto podľa Macka dohoda s Talibanom „veľmi riskantný krok a hrozí, že Afganistan sa časom vráti do stavu pred októbrom 2001 alebo bude nasledovať osud Iraku, ktorý takmer ovládol Islamský štát“.
Návrat slovenských vojakov?
Na nebojovej misii Resolute Support pôsobí na základni v Kábule aj 51 slovenských vojakov. Ak sa podmienky dohody medzi Talibanom a Washingtonom naplnia, vrátiť by sa mohli najneskôr v apríli budúceho roka. Aj ich misia sa môže dovtedy čiastočne meniť, nakoľko pôsobia pod americkým velením generála Austina Scotta Millera.
Hovorkyňa slovenského rezortu obrany Danka Capáková pre EURACTIV.sk uviedla, že Slovensko bude ďalší postup a prípadné sťahovanie príslušníkov Ozbrojených síl SR „koordinovať so svojimi spojencami“.
Pripomenula, že „ministri obrany členských krajín NATO na svojom poslednom rokovaní vo februári konštatovali, že zotrvanie v Afganistane a udržanie finančnej podpory pre afganské ozbrojené sily minimálne do roku 2024 považujú za najlepší spôsob podpory mierového procesu v tejto krajine“.
Európska únia označila dohodu medzi Talibanom a Washingtonom, ako aj perspektívu budúceho mieru v Afganistane za „dôležité prvé kroky smerom ku komplexnému mierovému procesu“. Očakáva, že „tieto rokovania – pod hlavičkou Afgancov a vedené Afgancami – sa začnú bezodkladne a zamerajú sa na trvalý mier, ktorý by mohol vytvoriť prostredie bezpečnosti a stability pre všetkých obyvateľov Afganistanu,“ uviedla hovorkyňa EÚ pre zahraničné záležitosti Virginie Battu.
Únia v stanovisku vyzvala všetkých zainteresovaných, aby záujmy afganského národa postavili nad všetky ostatné činitele.
