This article is part of the Special: COP30: Can the EU Maintain Its Position as a Climate Leader?
The UN admits that warming will certainly exceed 1.5 degrees and the struggle is now only about how long this state will last. Current ambitions fall far short even of keeping warming below two degrees.
Tento článok je súčasťou Špeciálu: COP30: Podarí sa EÚ udržať si pozíciu lídra v oblasti klímy?
OSN priznáva, že otepľovanie s istotou prekročí 1,5 stupňa a bojuje sa už len o to, ako dlho tento stav potrvá. Doterajšie ambície zďaleka nestačia ani na udržanie oteplenia do dvoch stupňov.
Keď krajiny združené v OSN v roku 2015 nastavili klimatický cieľ na 1,5 stupňa Celzia, malo to byť varovaním, že oteplenie nad toto číslo bude mať katastrofické následky.
Dnes je už jasné, že tento cieľ nesplníme. Bolo by totiž potrebné do roku 2035 osekať emisie oproti roku 2019 aspoň o 60 percent. Aby sa otepľovanie zastavilo pri dvoch stupňoch, emisie by museli ísť dolu o 35 percent.
Klimatické ambície krajín však túto úroveň ani zďaleka nedosahujú. Po započítaní sľubov všetkých krajín OSN vyrátalo, že emisie klesnú len o desať percent. Je to teda šesťkrát menej, než by bolo potrebné pre naplnenie cieľov Parížskej dohody.
„Priznajme si, že sme zlyhali,“ povedal António Guterres, generálny tajomník OSN, pre Guardian. „Pravdou je, že sa nám nepodarilo zabrániť prekročeniu hranice 1,5 °C v najbližších rokoch. A prekročenie hranice 1,5 °C má devastujúce následky.”
Dodal, že už sa bojuje len o to, aby bolo toto prekročenie „čo najkratšie a čo najmenej intenzívne”. Zatiaľ to však nevyzerá, že krajiny k takémuto obratu smerujú. Skôr naopak. Výpočet totiž rátal ešte s ambicióznymi plánmi americkej administratívy Joea Bidena. Donald Trump ale ohlásil, že z Parížskej dohody USA v januári úplne odstúpi.
Čo hrozí klíme a ľudstvu
Už dnes, pri úrovni oteplenia o 1,2 stupňa, vidíme následky vo forme topiacich sa ľadovcov, extrémnych horúčav, sucha, záplav a požiarov.
Vedecký konsenzus hovorí, že dlhodobé globálne otepľovanie nad 1,5 stupňa prinesie aj reálnu možnosť topenia permafrostu, kolapsu koralov a cirkulačných systémov oceánov. Oteplenie nad túto hranicu tiež znamená, že bude potrebné uhlík z atmosféry odstrániť, čo zatiaľ nie je technologicky overené.
Tieto zmeny majú priame následky pre ľudstvo, najmä v krajinách, ktoré nie sú silno industrializované, a preto sa o globálne otepľovanie zapríčinili najmenej. No aj vyspelé krajiny pocítia efekt masovej migrácie ľudí, ktorí museli v dôsledku klimatickej katastrofy opustiť svoje obydlia, napríklad na ostrovoch.
Slabé úrody, úmrtia spôsobené horúčavami a prírodné katastrofy sú efekty, ktoré vidíme už dnes po celom svete, a s každou desatinou stupňa oteplenia sa budú zhoršovať.
Čo hovorí správa OSN
OSN, konkrétne sekretariát Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), má za úlohu pravidelne vyhodnocovať, ako krajiny plnia dohodnuté ciele Parížskej dohody. Každých päť rokov majú ukázať aktualizované plány klimatických opatrení, ktoré mali byť teoreticky čoraz ambicióznejšie.
Najbližšia veľká klimatická konferencia COP30 v Brazílii, kde sa lídri krajín OSN stretnú v novembri, mala prísť aj s týmito aktualizovanými plánmi. Veľa krajín, vrátane EÚ a Číny, nesplnilo septembrový termín na odovzdanie týchto dokumentov. Načas ich odovzdala menej ako tretina.
Môžeme teda rátať s tým, že keď plány odovzdajú všetci, výhľad bude optimistickejší? Skôr nie. Keď OSN hovorí o 10-percentnom úbytku emisií – ktorý mal byť aspoň 35-percentný a ideálne 60-percentný – hovorí o výpočte, do ktorého už zarátali aj Čínu a EÚ.
Tieto veľké ekonomické bloky síce neposlali oficiálne dokumenty, ale ohlásili aspoň hrubé plány. Čína chce do konca roku 2035 znížiť emisie o sedem až desať percent a EÚ o 62 až 72,5 percenta.
Pri Číne sa dlhodobo predpokladá, že v realite tieto plány prekoná, no výpočet rátal aj s klimatickými plánmi, ktoré poslala americká administratíva Joea Bidena. Ten chcel emisie osekať o 61 percent, no Donald Trump tieto plány zvrátil a krajinu vedie cestou ďalšej ťažby a spaľovania fosílnych palív.
OSN v tejto chvíli nevypočítala, o koľko stupňov sa planéta oteplí v tomto scenári. Je však už jasné, že aspoň na nejaký čas to bude nad 1,5 stupňa a terajšie ambície nestačia ani na odvrátenie dvojstupňového oteplenia.
Čo to znamená v praxi
Jedna vec sú ohlásené plány, druhá je realita. Krajiny EÚ sa napríklad zaviazali do roku 2030 znížiť emisie o 55 percent, no nateraz prijali opatrenia, ktoré smerujú len k 43 percentám. 22 členských krajín, medzi ktorými chýba Slovensko, predstavilo ďalšie plány, ktoré by toto číslo zvýšili na 49 percent.
Ide pritom o cieľ, ktorý je vzdialený len päť rokov a krajiny ešte nemajú ani len plány, ako ho naplniť.
Medzičasom silnejú hlasy politikov, ktorí volajú po tom, aby sa oslabili alebo oddialili aj už prijaté ciele. Slovensko a Nemecko chcú do zákazu predaja nových automobilov so spaľovacími motormi do roku 2035 urobiť toľko dier, že by ich predaj mohol aspoň spolovice pokračovať.
Slovensko a Česko bojujú aj proti systému ETS2, ktorý má zdražovať fosílnu spotrebu domácností a ťažký priemysel chce uvoľniť aj svoje vlastné platby za emisie.
Ak by sa tieto volania naplnili, a aj zvyšok sveta by pokračoval bez implementácie prijatých plánov a bez prijatia nových, planéta smeruje k otepleniu o viac ako 3 °C v roku 2100. To by napríklad znamenalo priemerné oteplenie Slovenska o šesť stupňov, vysídlenie stoviek miliónov ľudí a pravdepodobné konflikty o pitnú vodu či potraviny.
V kontexte ľudského prežívania platí, že už dnes cítime následky oteplenia nad jeden stupeň. V dôsledku zmeny klímy od roku 2000 zomreli už viac ako štyri milióny ľudí a 55 najviac ohrozených ekonomík utrpelo škody vo výške 500 miliárd dolárov. Len v roku 2022 bolo vysídlených 32,6 milióna ľudí.
Aj v najoptimistickejšom scenári, ku ktorému momentálne nesmerujeme, budú tieto škody narastať a následky budú vážnejšie. Ak ale krajiny nebudú plniť svoje klimatické ciele, deti narodené v roku 2020 môžu už ako štyridsiatnici žiť vo svete oteplenom o viac ako dva stupne, so všetkými následkami, ktorý tento scenár prináša.
Čo to znamená pre politiku
Európska únia teraz intenzívne rokuje, s akými plánmi prísť na konferenciu COP30. Na jednej strane si chce udržať pozíciu klimatického lídra a inšpirovať tak aj ostatné vyspelé ekonomiky k ambicióznym cieľom.
Na druhú stranu, po posledných eurovoľbách aj národných voľbách sa k moci dostalo viac politikov, ktorí hovoria, že Európska únia by nemala byť ambicióznejšia než USA alebo Čína, pretože jej výrobky potom nie sú konkurencieschopné.
Ktorúkoľvek z týchto ciest si EÚ zvolí, OSN odkazuje, že je už potrebné rátať s tým, že klimatická katastrofa aspoň na nejaký čas príde. Klimatické poučky hovoria, že zabránenie otepľovania (mitigácia) je lacnejšie ako riešenie následkov (adaptácia). Zatiaľ to ale nevyzerá, že tieto poučky politikov presvedčili.
Už dnes sa potrebujeme adaptovať na oteplenie, ktoré zažívame, a teraz už vieme, že následkov bude čoraz viac. Adaptačné opatrenia v poľnohospodárstve, mestách, energetike, vodnom hospodárstve, ale aj zahraničnej, migračnej a bezpečnostnej politike tak už nie sú o tom, či chceme byť zelení, ale o tom, či chceme byť pripravení.
Článok vznikol v spolupráci s
