Heating and cooling plans will be mandatory for all cities with more than 45,000 inhabitants. However, local governments often don't know where to start – that's why we have prepared a guide to ensure their plan aligns with the EU's climate and energy goals, making it eligible for funding, such as from the Modernization Fund, writes Juraj Melichár.

Plány vykurovania a chladenia budú povinné pre všetky mestá nad 45 tisíc obyvateľov. Samosprávy však často nevedia, ako začať – preto sme pripravili návod, aby bol ich plán v súlade s klimatickými a energetickými cieľmi EÚ a tým ho mohli financovať napríklad z Modernizačného fondu, píše JURAJ MELICHÁR.

Juraj Melichár je koordinátor pre energetickú transformáciu v občianskom združení Priatelia Zeme-CEPA.

Miestne plány vykurovania a chladenia sú jednou z povinností z revidovanej Smernice o energetickej efektívnosti, ktorú musí Slovensko zapracovať do legislatívy do októbra 2025. Budú platiť pre všetky mestá nad 45-tisíc obyvateľov. Mestá tak majú príležitosť vybudovať si udržateľné vykurovanie, ktoré bude cenovo stabilné a nebude prispievať k výrubu lesov či ku klimatickej zmene.

Aby na to mohli samosprávy využiť stovky miliónov eur z Modernizačného fondu, ale aj iných fondov Európskej únie potrebujú splniť určité podmienky verejného obstarávania a mať správne vypracované koncepcie tepelného hospodárstva. To nie je pre kapacitne poddimenzované mestá jednoduché.

Preto Priatelia Zeme-CEPA v spolupráci s Michaelou Valentovou z Fakulty elektrotechnické Českého vysokého učení technického v Prahe a ďalšími expert(ka)mi vypracovali pre samosprávy štyri základné a šesť doplnkových bodov, ktoré by si každé mesto malo vyhodnotiť, aby malo plán v súlade s klimatickými a energetickými cieľmi EÚ a tým aj jeho financovania, napríklad z Modernizačného fondu.

Fosílne vykurovanie zdražie aj domácnostiam, mestá musia byť pripravené

V prvých dvoch bodoch odporúčame, aby mesto zaviazalo konzultantskú alebo energetickú spoločnosť, že okrem pokračovania súčasného fungovania vypracuje aj klimatický scenár takzvanej dekarbonizácie systému vykurovania a chladenia.

V tomto scenári by sa malo naplánovať tepelné hospodárstvo mesta tak, že nebude vo svojom energetickom mixe potrebovať žiadne fosílne palivá a kroky ako to dosiahnuť do určitého roku, ideálne do 2035.

Od roku 2027 sa spoplatnia emisie aj z menších zdrojov pod 20 MW, ktoré spaľujú fosílne palivá, teda najmä zemný plyn. Podľa usmernenia Európskej komisie by mali ceny emisných povoleniek stúpať od 30 eur za tonu CO2 v roku 2027 po 60 eur za tonu CO2 v roku 2032 v takzvanom systéme ETS2.

To v praxi znamená, že domácnosti, ktoré sú napojené na fosílne zdroje tepla budú po roku 2027 platiť viac. Inštitút environmentálnej politiky už dávnejšie odhadol, že ak bude stáť tona emisií skleníkových plynov 35 eur ceny pre vykurovanie budov sa zvýšia o 15 percent. Ak cena emisných povoleniek stúpne na 55 eur, ceny sa zvýši takmer o štvrtinu – o 24 percent.

Pri väčších zdrojoch nad 20 MW, ktoré už teraz za emisie platia, sa tento rok aktuálna cena emisných povoleniek pohybuje okolo 70 až 80 eúr za tonu CO2. Na zmiernenie sociálnych dopadov zo zavedenia ETS2 bude na Slovensku k dispozícii 1,6 až 1,9 miliardy eúr prostredníctvom Sociálno-klimatického fondu, ktorý môže financovať aj výmeny plynových kotlov v bytových domoch za tepelné čerpadlá.

Tretím odporúčaním je, aby mestá vyhodnotili stav a naplánovali komplexnú obnovu verejných a iných budov, tak aby sa obnovilo aspoň tri percentá budov ročne, ako je to v pravidlách, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo.

Pre zmiernenie cenových šokov a čo najväčšiu mieru energetickej sebestačnosti je najdôležitejšia (hĺbková) obnova budov. Podľa smernice o energetickej efektívnosti je dôležité sa zamerať na potreby zraniteľných domácností a budovy v najhoršom stave.

Potenciál úspor tepla na vykurovanie budov pripojených do sústavy centrálneho zásobovania teplom v okresnom meste môže byť aj v desiatkach percent.

Štvrtým základným odporúčaním je mať scenáre v oblasti vykurovania aj chladenia „šité na mieru“ miestnym potrebám tak, aby zobrali do úvahy využitie technológií 21. storočia v podmienkach daného mesta.

Ide najmä o to, aby samosprávy čo najlepšie využili odpadové teplo z čistiarní odpadových vôd, riek, priemyselných prevádzok alebo služieb, napríklad dátových centier. Na to sú veľmi efektívne veľké priemyselné tepelné čerpadlá.

Na Slovensku sa čoraz viac vyrábajú tepelné čerpadlá vo viacerých nových prevádzkach. V niektorých mestách je veľký potenciál využitia geotermálnej energie. Skladovanie tepla, napríklad v kombinácii so solárnymi zdrojmi, môžu tiež pomôcť so znižovaním koncových cien pre odberateľov. Ako niektoré technológie fungujú napríklad v Čechách si môžete pozrieť napríklad tu alebo vo video exkurziách po príkladoch dobrej praxe.

https://sk.euractiv.eu/wp-content/uploads/sites/8/2025/03/Obrazok1-300x196.png 300w" sizes="auto, (max-width: 605px) 100vw, 605px" data-attachment-id="196426" style="box-sizing: border-box; height: auto; max-width: 100%; border: 0px; vertical-align: middle; display: block; width: 616.65625px; background-color: rgb(244, 244, 244); background-image: url("/wp-content/themes/euractiv/media/frontend/branding/hooks/lazy-load-bg.png"); background-repeat: no-repeat; background-position: center;">

Mestá potrebujú praktické a podrobné scenáre

Okrem základných bodov vyššie by však mestá nemali zabúdať ani na ďalšie opatrenia, ktoré môžu zlepšiť kvalitu riešení pre ľudí a spoločnosti v meste.

Konzultantská a energetická spoločnosť by mala požadovať a vyhodnotiť komplexné údaje o zdrojoch energie, systéme distribúcie tepla a budovách, teda nielen všeobecné stratégie mesta.

Nemalo by sa stať, že všeobecne dostupné údaje tvoria väčšinu koncepcie a na praktické scenáre s konkrétnymi odporúčaniami nezostane priestor. Dobrá spoločnosť posúdi a vyhodnotí vplyv investícií na náklady na výrobu tepla a navrhne odporúčania konkrétnych opatrení pre dodávateľov a odberateľov s jasným časovým harmonogramom.

Je tiež dôležité posúdiť zvyšovanie energetickej účinnosti a/alebo modernizáciu siete diaľkového vykurovania. Môže ísť napríklad o znižovanie teploty v systéme, vytváranie kaskád a pod. Popri obnove budov ide o jedno z najdôležitejších opatrení, ktoré môže ušetriť domácnostiam, firmám či úradom ušetriť značné prostriedky – zhruba desatinu až pätinu nákladov.

Pri systémoch centrálneho zásobovania teplom netreba zabúdať ani na možné rozšírenia sústavy a pripojenia nových odberateľov a iných subjektov – zo zahraničia poznáme príklady, kedy napríklad dátové centrum zásobuje odpadovým teplom susednú nemocnicu. Ideálne je prediskutovať jednotlivé návrhy so zákazníkmi a zákazníčkami, potenciálnymi dodávateľ(ka)mi odpadového tepla a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami.

Modernizačný fond, ktorého predpokladaná alokácia dosahuje približne 3,5 miliardy eur, by mal pomôcť financovať vykurovacie riešenia pripravené na budúce potreby energetiky, pričom podporí transformáciu teplárenstva spolu s dekarbonizáciou priemyslu a obnovou budov.

Ak máte záujem o ďalšie informácie o teplárenstve, prihláste sa do nášho československého teplárenského newslettra.

Článok bol publikovaný 31/3/2025 na EURACTIV.sk