The dispute dates back to 2017, when Kyiv began strengthening national identity in response to the annexation of Crimea and the war in Donbas.

 

---

 

Za tri týždne sa podarilo dosiahnuť to, čo Viktor Orbán nedokázal za desať rokov. Týmito slovami maďarský premiér Péter Magyar v stredu večer predstavil prelomovú dohodu s Ukrajinou.

Tá má rozšíriť práva maďarskej menšiny na Zakarpatí, ktoré je v súčasnosti domovom viac ako 100-tisíc jej príslušníkov.

Ukrajinská vláda sa mala zaviazať, že dohodnuté opatrenia v blízkej budúcnosti začlení do svojho právneho systému a že budú zahrnuté aj do akčného plánu, ktorý predloží Európskej únii.

Téma bola dlhodobým zdrojom napätia medzi oboma štátmi a Orbán ju využíval ako zámienku na blokovanie prístupového procesu Ukrajiny do Únie. Spolu s ňou blokoval aj progres Moldavska, keďže oba procesy prebiehajú súbežne.

Magyar už počas kampane zdôrazňoval, že vyriešenie tejto témy považuje za jednu z priorít, od ktorej nemieni ustúpiť. Po dosiahnutí dohody avizoval, že Orbánovo veto zruší.

Nový vývoj vo vzťahoch privítali viacerí európski aj ukrajinskí politici.

Cyperské predsedníctvo Rady EÚ ho označilo za „významný míľnik“ a oznámilo, že začína prípravy na formálne otvorenie prvého klastra v prístupových rokovaniach Ukrajiny a Moldavska.

„Sme o krok bližšie k členstvu v EÚ,“ napísala na sieti X aj ukrajinská premiérka Julija Svyrydenko. Ukrajina požiadala o členstvo v EÚ už krátko po začiatku ruskej invázie, v júni 2022.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen uviedla, že otázka otvorenia klastrov pre Ukrajinu bude prerokovaná na samite Európskej rady 18. – 19. júna.

Na čom sa Budapešť a Kyjev dohodli?

Magyar presadzoval, aby Ukrajina vo vzťahu k maďarskej menšine prijala 11-bodový plán.

Výsledkom dohody, na ktorej sa zhodli po intenzívnych rokovaniach, majú podľa neho byť „výrazne širšie vzdelávacie, kultúrne, jazykové aj politické práva“ pre maďarskú menšinu.

Na základe správy maďarskej vlády, ktorú cituje portál Telex.hu, Kyjev súhlasil napríklad s tým, že:

• sa obnoví systém škôl pre etnické menšiny,

• maďarský jazyk sa bude slobodne používať nielen vo vzdelávacom procese, ale aj vo všetkých oblastiach školskej komunikácie,

• v sídlach, kde je podiel Maďarov na populácii vyšší ako 10 percent, bude v budúcnosti možné slobodne používať maďarské národné symboly.

Nie je jasné, do akej miery sa naplní aj bod vznesený Magyarom, ktorý hovoril o politickej reprezentácii (vrátane zastúpenia) maďarskej menšiny na Ukrajine.

V každom prípade ide o zásadný a nečakane rýchly zlom vo vzájomných vzťahoch. Ostrý spor Maďarska a Ukrajiny v otázke národnostných menšín totiž siaha minimálne do roku 2017.

Začalo sa to derusifikáciou Ukrajiny

Po udalostiach okolo Euromajdanu (2013 – 2014) Rusko využilo nestabilitu v štáte na anexiu Krymu a rozpútanie vojny na Donbase (2014). Zaskočení Ukrajinci, ktorí dovtedy Rusov vnímali ako blízky národ, to považovali za zradu, ale aj za budíček.

Začali preto postupne prijímať opatrenia, ktoré ich mali od agresorského štátu vzdialiť – politicky, ekonomicky aj mentálne.

Okrem praktických krokov, ako bolo preorientovanie ekonomiky a obchodných väzieb z Východu na Západ, osamostatnenie sa od Ruskej pravoslávnej cirkvi či budovanie armády, pozornosť prešla aj na posilňovanie vlastnej národnej identity.

Ukrajina bola natoľko bilingválnou krajinou, že sa často mylne tvrdilo, že má dva úradné jazyky – ukrajinčinu a ruštinu. V skutočnosti bola jediným štátnym jazykom ukrajinčina.

Po agresii z roku 2014 sa mnohí Ukrajinci, ktorí od narodenia preferovali ruštinu, preúčali práve na ukrajinčinu. Trend sa postupne rozširoval aj do ďalších oblastí fungovania spoločnosti.

Napokon sa pretavil aj do prijatia dvoch dôležitých legislatívnych balíkov – školského zákona z roku 2017 a jazykového zákona z roku 2019.

Oba mali za úlohu ochrániť ukrajinčinu a zakotviť jej používanie pri oficiálnom styku, v prvom prípade na školách a v druhom aj vo verejnom živote a na úradoch.

Orbánova politická páka

Diplomatickú rozbušku s Budapešťou vyvolal už školský zákon z roku 2017 – a to konkrétne jeho bod, že jazykom vzdelávacieho procesu na Ukrajine je ukrajinčina.

Menšiny si síce zachovali právo na vzdelávanie vo svojom jazyku v predškolskom a základnom vzdelávaní, ale na vyšších stupňoch sa mal postupne zvyšovať podiel predmetov vyučovaných po ukrajinsky.

Všetky tieto kroky boli namierené proti rusifikácii, ale v praxi to znamenalo, že aj maďarské či rumunské menšinové školy už nemohli fungovať takmer výlučne v menšinovom jazyku, ako to bolo dovtedy.

Orbánova vláda Ukrajinu pre zákon opakovane ostro kritizovala a tvrdila, že tým potláča práva maďarskej menšiny.

Výhrady proti legislatíve svojho času vzniesla aj Benátska komisia. Tá síce uznala, že cieľ Ukrajiny posilniť štátny jazyk je legitímny, no odporučila jej prijať jasnejšie záruky pre výučbu menšinových jazykov.

Faktom je, že Ukrajina odvtedy urobila vo vzťahu k menšinám viaceré ústupky. V decembri 2023 jej parlament schválil rozsiahlu novelu, ktorá vrátila veľkú časť práv menšinám hovoriacim jazykmi EÚ – teda s výnimkou ruštiny.

Patril k nim návrat k vyučovaniu a maturite v materinskom jazyku s výnimkou predmetov naviazaných na štátnu identitu (teda napríklad ukrajinský jazyk, históriu či geografiu).

Novela tiež povolila súkromným vysokým školám vyučovať v jazykoch EÚ, uvoľnila pravidlá pre menšinové médiá a reklamu a rozšírila používanie menšinového jazyka pri komunikácii s miestnymi úradmi.

Orbánovi to však nestačilo a až do konca svojej vlády v roku 2026 viedol výrazne protiukrajinskú politiku. Mnohí diplomati a analytici ho obviňovali, že tému menšín využíva ako zámienku.

Ukrajina zároveň nie je jediným štátom, ktorý pre obavy z Ruska – a jeho často deklarovanú potrebu „ochraňovať ruskú menšinu v zahraničí“ – posilnila svoju národnú identitu.

Prísnejšie jazykové a pobytové pravidlá zaviedli napríklad aj pobaltské krajiny. V Lotyšsku úrady v posledných rokoch vyžadujú od časti ruskojazyčných obyvateľov preukázanie znalosti lotyšského jazyka aspoň na úrovni A2, inak im hrozí strata povolenia na pobyt a vyhostenie.

Riga v roku 2025 nariadila vyše 800 ruským občanom opustiť krajinu po tom, čo nesplnili jazykové požiadavky alebo nepožiadali o nové povolenia na pobyt.

Tému riešil aj Lavrov v uniknutých nahrávkach

Prijímanie menšinových zákonov je pre prítomnosť ruských občanov pre postsovietske štáty vždy rizikové.

Kremeľ totiž svoje vojenské aj politické zásahy z minulosti odôvodňoval práve potrebou ochraňovať ruskú menšinu v „blízkom zahraničí“.

To, ako úzko Moskva prepájala svoje záujmy v tejto oblasti s tými maďarskými, ukázala aj jedna z uniknutých nahrávok medzi Sergejom Lavrovom a Péterom Szijjártóm.

Ruský šéf diplomacie sa na nej špecificky pýtal na „kompromis“, ktorý mali Maďarsko, Ukrajina a EÚ dosiahnuť ohľadom integračného procesu Ukrajiny.

Uviedol, že sa snaží dostať k presnému zneniu daného dokumentu, na čo sa mu Szijjártó ponúkol, že mu ho „okamžite“ pošle a sprostredkuje cez maďarské veľvyslanectvo v Moskve.

Z konverzácie vyplýva, že Lavrova zaujímalo, či sa v dokumente spomína, že „Ukrajina musí rešpektovať práva všetkých národnostných menšín“.

Szijjártó ho uisťoval, že áno: „Môj postoj ohľadom národnostných menšín – hoci, samozrejme, zastupujem Maďarov – je, že nemôže dochádzať k diskriminácii.“

„Presne. Tak, ako sme sa o tom už kedysi bavili,“ odpovedal mu Lavrov.

Po začiatku invázie v roku 2022 sa dokonca objavili tvrdenia, že Orbán o jej plánovaní mal vedieť.

Niekdajší tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov už v máji 2022 povedal, že Maďari boli Ruskom „vopred upozornení“ na pripravovaný útok. Dokonca podľa neho sami rátali s územnými ziskami.

„Z nejakého dôvodu verili, že im bude umožnené prisvojiť si aj časť nášho územia. To sa však nikdy nestane. Uvidíme, aké následky to bude mať pre túto krajinu po vojne,“ uviedol Danilov o Maďarsku.

Diplomacia v Budapešti tieto tvrdenia označila za „hrubé klamstvá a nezmyselné príbehy“.

Článok vznikol v spolupráci s Heinrich Boll Stiftung Prague.

Článok bol publikovaný 31.7. 2026 na eubrief.sk