The region has the most to gain from bold decisions in Vilnius, but also the most to lose from undue timidity, writes former Polish diplomat ROBERT PSZCZEL. He stresses that Central European countries must not hesitate in pushing for a successful summit outcome. "The existential security of the region and the credibility of the Alliance will depend on it," he writes.

Región môže z odvážnych rozhodnutí vo Vilniuse najviac získať, ale z neprimeranej plachosti aj najviac stratiť, píše bývalý poľský diplomat ROBERT PSZCZEL. Zdôrazňuje, že krajiny strednej Európy nesmú pri presadzovaní úspešného výsledku summitu váhať. „Bude od neho závisieť existenčná bezpečnosť regiónu aj dôveryhodnosť Aliancie,“ píše.

Robert Pszczel pôsobil ako diplomat na poľskom rezorte zahraničných vecí takmer desať rokov. Neskôr bol súčasťou medzinárodného štábu na veliteľstve NATO. Päť rokov bol riaditeľom Informačnej kancelárie NATO v Moskve. V súčasnosti spolupracuje s rôznymi výskumnými organizáciami a pokračuje oblasti zahraničnej politiky, komentuje v poľských a medzinárodných médiách.

Do summitu NATO v Litve (11. a 12. júla) ostáva týždeň. Bude sa o ňom hovoriť ako o historickom, zásadnom či významnom. Určite ide o veľa, no či sú vyjadrenia opodstatnené, ukážu až jeho výsledky.

NATO je a aj ostane jedinou transatlantickou organizáciou, ktorá dokáže zabezpečiť skutočnú obranu svojich členov. Ako jediné vie formovať bezpečnostné prostredie, ktoré je domovom diplomacie a demokracie.

Ukázalo sa to najmä po Putinovom barbarskom útoku na Ukrajinu. Žiaden člen NATO zatiaľ nebol priamo napadnutý, hoci sa proti nám denne vedie množstvo hybridných operácií. Nástrojmi takejto vojny sú dezinformácie, sabotáže, zlomyseľné ovplyvňovanie, využívanie energetiky, kybernetickej oblasti a migrácie.

Summit preto musí priniesť vážne rozhodnutia pre silnú obranu pred hrozbami, ktorým v súčasnosti čelíme a ktorým môžeme čeliť aj v budúcnosti. Dnes musí byť hlavnou prioritou podpora Ukrajiny. Bojuje totiž aj za našu slobodu. Je preto nevyhnutné posilniť kolektívnu obranu na východnom krídle. Nesmieme však pritom zabúdať na ďalšie, stále prítomné výzvy, najmä terorizmus.

Do budúcnosti sa budeme musieť zamerať na Čínu. Jej rastúca asertivita a konfrontácia si totiž pýtajú ešte väčšiu pozornosť, než akú momentálne juhovýchodná Ázia dostáva.

Silné výsledky zo summitu budú všeobecným úspechom

Dobrou správou je, že plody terajšej aj budúcej práce bude možné zožať vo viacerých smeroch. Ak summit vo Vilniuse významne posilní kolektívnu obranu spojencov, bude to základ pre obranu nášho územia, pomoc partnerom, ako aj pre ochranu globálnych spoločných zdrojov. Inými slovami to bude typická win-win situácia bez ohľadu na región.

Netreba zabúdať ani na sprievodný odstrašujúci efekt. Terajší aj potenciálni protivníci si našu politickú vôľu, medzinárodnú solidaritu a obranné schopnosti totiž všimnú.

Verejnosť, najmä v stredovýchodnej Európe, by ale mala dúfať vo viacero vecí.

Prvou je uskutočnenie konkrétnych plánov predsunutej obrany. Znamená to vyčlenenie veľkých, mobilných a riadne vybavených síl, čiastočne rozmiestnených na najohrozenejších miestach. Na zabezpečenie dlhodobých a spoľahlivých vojenských kapacít je však potrebná rozpočtová a priemyselná podpora.

Po druhé je to pomoc Ukrajine, ktorá by sa mala priblížiť k členstvu čo najskôr. Samotné prístupové rokovania budú musieť ešte chvíľu počkať. Podmienkou však musí byť okamžitý prísľub bezpečnostnej pomoci a dlhodobého programu podpory.

Je to zásadné nielen preto, že si to Ukrajina zaslúži, ale aj preto, že tak môžeme poraziť agresora. Kolektívna obrana NATO bude mať zo začlenenia Ukrajiny ešte väčší prospech ako z pripojenia Fínska a Švédska.

Ďalej sa v NATO musíme otvoriť potenciálnym partnerom z celého sveta. Takúto mieru politickej blízkosti a vzájomnej solidarity sme totiž ešte nevideli. Je však nevyhnutná, ak to s upevnením vzťahov medzi demokratickými spojencami myslíme vážne.

V neposlednom rade musí zo summitu vzísť aj jasná politická deklarácia. NATO má jedinečnú hodnotu. Potrebujeme stanovisko, ktoré zarazí predstavy o jeho pochybných alternatívach. Jednou z takých je napríklad aj idea Európskej únie ako náhrady za transatlantickú alianciu. Aliancia totiž spája silu Spojených štátov s mocou ich európskych spojencov.

Zároveň by vyhlásenie malo povzbudiť Európanov k tomu, aby viac prispievali ku kolektívnej obrane. No tiež by malo poukázať na rastúci prínos Únie v mnohých oblastiam bezpečnosti.

Obnova solidarity

Nenechajte sa pomýliť. Stredná a východná Európa môžu totiž z odvážnych rozhodnutí vo Vilniuse získať najviac. Môžu však aj najviac stratiť, a to pre nelogický strach. Na summite by sa mala obnoviť politická, vojenská a hospodárska solidarita. Tá istá, ktorá umožnila NATO úspešne brániť západné Nemecko a ďalšie zraniteľné pohraničné štáty počas Studenej vojny.

Skutočná solidarita si ale ako vždy vyžaduje aj zvýšenie nákladov. Väčšina štátov strednej a východnej Európy ich už platí.

Krajiny regiónu nesmú v spoločnom úsilí o úspešný výsledok summitu váhať. V nasledujúcich rokoch od neho bude závisieť ich existenčná bezpečnosť aj dôveryhodnosť Aliancie.

Mali by sa pritom vyjadrovať dôraznejšie. Jedným z takýchto prejavov môže byť napríklad podpora spoločného kandidáta na post generálneho tajomníka NATO. Aliancia s 31 členmi je silnejšia ako so 16 členmi. Pohraničné štáty však majú plné právo očakávať, že sa rozšírené zloženie Aliancie riadne premietne aj do jej politík.

Článok bol publikovaný 03/07/2023 na EURACTIV.sk