European politicians today mainly associate climate policies with costs and rising prices of heating or transport. The Chinese leadership presents them as part of the modernisation of the economy, infrastructure, and a “green lifestyle,” writes Irena Jenčová.

V Dekarbobriefe Vám každý mesiac prinášame prehľad politických trendov v priemysle v Európskej únii aj na Slovensku. Na odber Decarbobriefu sa môžete prihlásiť TU.

Diskurz, ktorý sa v týchto krajinách vedie o zelenej transformácii formuje nielen verejnú podporu, ale aj investície, tempo výstavby infraštruktúry a schopnosť presadiť vlastné štandardy v globálnej ekonomike.

Čína má slabšie ciele, ale stabilizuje emisie

Európska únia si nedávno schválila cieľ znížiť emisie o 90 percent do roku 2040. Samotné číslo je v súlade s odporúčaniami vedcov, no politická realita ho rýchlo „obalila" výnimkami. Členské štáty si presadili možnosť využívať medzinárodné emisné kredity, odklad ETS2 pre budovy a dopravu či revízne doložky, ktoré umožnia cieľ v budúcnosti prehodnotiť. Výsledkom je ambiciózny cieľ na papieri, no oslabený súbor nástrojov.

Čínske ciele sú naopak formulované vágnejšie. Maximum emisií chce dosiahnuť „pred rokom 2030", uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Rozdiel je však v tom, čo sa deje v realite. Analýza think-tanku CREA pre Carbon Brief ukazuje, že čínske emisie CO₂ sú už viac ako rok približne stabilné. Nie preto, že by ekonomika stagnovala. Dôvodom je rekordná výstavba solárnych a veterných elektrární, ktoré v roku 2025 dokázali pokryť takmer celý rast spotreby elektriny. Tá pritom medziročne vzrástla o viac než šesť percent.

To neznamená, že by Čína bola „zelená". Stále je najväčším emitentom CO₂ na svete, vyrába väčšinu elektriny z uhlia a popri solárnom boome dokončuje aj nové fosílne elektrárne. Rýchlo rastie aj spotreba ropy v petrochemickom sektore, najmä vďaka rastúcej výrobe plastov, obalov, logistike a internetovému a donáškového obchodu. Rozdiel oproti EÚ je v tom, že dekarbonizácia sa v Číne nespája s ústupom od priemyslu, ale s jeho prestavbou.

Zelený životný štýl ako atraktívna voľba

Tento rozdiel je jasne viditeľný v čínskom návrhu 15. „päťročného plánu národného hospodárstva a sociálneho rozvoja". Dokument hovorí o budovaní „nového typu energetického systému", masívnej elektrifikácii, modernizácii ťažkého priemyslu a rozvoji strategických sektorov – od chemikálií a nových materiálov až po elektromobilitu, batérie, vodík či digitálne technológie. 

Zelená politika tu nie je vykreslená ako brzda spotreby, ale ako spôsob, ako spotrebu presmerovať do nových produktov, služieb a priemyselných odvetví.

Rovnako odlišný je jazyk voči občanom. V Európe sa klimatická politika (v poslednom čase najmä obchodovanie s emisiami pre domácnosti - ETS2) často redukuje na „daň na kúrenie" alebo „daň na auto". Časť vlád si na tomto odpore postavila domácu politiku a zelená agenda sa v očiach voličov spája so zdražovaním a povinnosťami.

Čínska päťročnica naopak pracuje s pojmom „zelený životný štýl", ktorý sa netýka morálky jednotlivcov, ale každodenných rozhodnutí ľudí.

Ide o to, ako sa dopravujú, čo kupujú a koľko energie spotrebujú v domácnostiach. Štát to chce ovplyvniť cez podporu verejnej dopravy, renovácie bývania, podporu nízkouhlíkových produktov, recykláciu a nastavenie cien. Cieľom je, aby bola zelená alternatíva produktov či správania jednoduchšia a lacnejšia než fosílna.

Samozrejme, realita tento príbeh často popiera, práve jednorazové obaly, donášky a rýchla spotreba dnes tlačia čínske emisie v chemickom sektore nahor. Rozdiel je však v tom, že Čína rámcuje transformáciu ako príležitosť a investičný projekt, zatiaľ čo EÚ ju čoraz viac obhajuje ako nevyhnutné zlo, ktoré treba politicky „zjemňovať".

Európa zelené trendy oslabuje

Tento rozdiel má dôsledky aj mimo klimatických politík. Ako upozorňuje komentár Elaine Dezenski pre portál Euractiv, Čína dnes kombinuje zelenú infraštruktúru s agresívnou priemyselnou a exportnou politikou. Európa je hlavným cieľovým trhom pre lacné dovozy či už technológií alebo finálnych výrobkov. Sama však váha s investíciami a mení a oslabuje vlastné pravidlá.

Zelená dohoda bola pôvodne postavená na jasnom balíku pravidiel, ktoré mali urýchliť investície do čistej energie, dopravy a priemyslu. V posledných rokoch sa však tento rámec postupne oslabuje. Popri schválení cieľa znížiť emisie o 90 percent do roku 2040 EÚ zároveň ustúpila v kľúčových nástrojoch balíka Fit for 55 – odložila spustenie systému ETS2 pre budovy a dopravu, zmiernila niektoré povinnosti pre firmy v oblasti udržateľnosti a otvorila priestor pre výnimky v doprave pod heslom „technologickej neutrality".

Tieto kroky spolu vytvárajú nejednoznačný signál pre investorov.

Firmy a domácnosti preto odkladajú rozhodnutia o veľkých investíciách, pretože nevedia, či sa pravidlá o pár rokov opäť nezmenia. Transformácia sa tak vníma skôr ako náklad, ktorý treba tlmiť a rozkladať v čase, než ako projekt, do ktorého sa oplatí investovať hneď a výhľadovo sa oplatí.

Čínsky model pracuje s pevne daným smerom a presúva veľkú časť rizika na štát a verejné financie.

 Článok bol publikovaný 16.12.2025 na euBrief.sk