Solar power is being added faster than new power lines and batteries can be built. When the grid cannot absorb the surplus electricity, prices fall below zero on sunny days.

 

 

Fotovoltika pribúda rýchlejšie než nové káble a batérie. Keď siete nestíhajú absorbovať prebytky elektriny, ceny počas slnečných dní padajú pod nulu.

Rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku naráža na tvrdú realitu starej infraštruktúry. Prechod na obnoviteľné zdroje (OZE) sa stal nutnosťou – najmä ak chce štát udržať doma dve až päť percent HDP, ktoré ročne odosielame do zahraničia za dovoz ropy a plynu.

Kým však firmy a domácnosti masívne montujú solárne panely, experti na konferencii SAPI 2026 varovali pred rizikami, ktoré môžu ochromiť celú krajinu.

Varovným signálom bol aprílový pretlak nespotrebovanej energie zo solárnych zdrojov, ktorý stlačil ceny na dennom trhu hlboko pod nulu. Výrobcovia zelenej energie tak v niektorých hodinách za dodávku elektriny do siete prerábali namiesto toho, aby zarábali.

Keďže európsky denný trh s elektrinou (day-ahead) umožňuje pokles cien až na teoretický limit mínus 500 eur za megawatthodinu (MWh), dodávky do siete začínajú výrobcom zelenej energie generovať čistú stratu namiesto zisku.

Technická stopka navyše prichádza aj z terénu – regióny ako Dunajská Streda či okolie Košíc už hlásia kompletne vyčerpanú kapacitu siete.

Slovensko navyše čelí skrytej technologickej hrozbe. Ak distribučné spoločnosti nestihnú pred plánovaným vypnutím starých 2G sietí v roku 2029 vymeniť tisíce inteligentných meračov v domácnostiach, stratia podrobný prehľad o reálnom dianí v uliciach. Namiesto modernej a zelenej energetiky tak v preťažených uzloch riskujeme lokálne výpadky prúdu.

Keď elektrina tečie oboma smermi

Naša energetická sieť bola pôvodne vybudovaná ako pasívny systém, kde elektrina prúdila jednosmerne zhora nadol – z veľkej elektrárne k spotrebiteľovi. Tento model je však minulosťou. Ľudia a firmy si začali masívne vyrábať vlastnú elektrinu priamo na strechách domov či podnikov.

Dnes už máme v sieti pripojených tisíce striedačov, ktoré premieňajú jednosmerný prúd z panelov na striedavý prúd v zásuvkách. Kvôli tejto decentralizovanej mikrovýrobe sa celá architektúra siete obracia naruby.

„Sústava sa mení z pasívnej na vysokodynamický systém s obojsmernými tokmi energie,“ upozornila konzultantka spoločnosti KPMG Ľubica Ragula. Pre prevádzkovateľov distribučných sietí (ZSD, SSD, VSD) to znamená náročnejšie riadenie kvôli lokálnemu prebytku výkonu.

Tento pretlak prúdu vytvára napäťové špičky priamo na úrovni nízkeho napätia v uliciach. Keďže elektrinu v susedstve nemá kto spotrebovať, preteká cez transformátory smerom nahor a ovplyvňuje aj regionálne vedenia vysokého napätia. To môže viesť k prepätiu, poškodeniu spotrebičov alebo k automatickému odpojeniu striedačov, čo sa už v praxi deje.

S odstavovaním klasických elektrární navyše prichádzame o prirodzenú zotrvačnosť siete – obrie rotujúce turbíny predtým fungovali ako fyzické tlmiče výkyvov. Solárne panely však žiadne rotujúce časti nemajú. Ak slnko náhle zakryje mrak, ich výkon padne na nulu bez akéhokoľvek utlmenia, čo zvyšuje riziko blackoutu.

Jedným z riešení pre plynulejšie začlenenie obnoviteľných zdrojov je technológia grid-forming (v preklade „sieť-formujúca“ technológia).

„Ide o pokročilý softvérový program pre batériové úložiská a inteligentné striedače. Tento softvér dokáže digitálne nasimulovať správanie masívnych oceľových turbín. V prípade akéhokoľvek výkyvu vstreknú tieto batérie výkon do siete v priebehu milisekúnd a umelo tak vytvoria stabilnú frekvenciu,“ vysvetľuje Jan Fousek, šéf AKU-BAT CZ a predseda predstavenstva českej Solárnej asociácie.

Extrémy na trhu

Ak počas slnečných dní vyrobíme viac solárnej energie, než dokážeme spotrebovať, ceny na burze padajú pod nulu. Jar roku 2026 ukázala tento problém naplno, keď európsky denný trh (day-ahead) zaznamenal hlboké prepady. Technické dno systému je nastavené až na limitných -500 €/MWh.

„Tento problém vzniká najmä vtedy, keď priemysel nevyrába a domácnosti majú nízku spotrebu,“ vysvetľuje právnik Tomáš Siskovič z advokátskej kancelárie POLÁČEK & PARTNERS. Dnešná realita záporných cien núti investorov radikálne zmeniť uvažovanie.

„Už sa nemôžu pýtať, koľko vyrobia, ale kto a kedy ich energiu reálne spotrebuje,“ odporúča.

Keď ceny padnú pod nulu, výrobca za vyvezenú elektrinu nedostane ani cent. Naopak, jeho výkupca mu tieto hodiny môže vyúčtovať ako finančnú stratu za to, že do už preťaženej siete posielal nechcenú energiu. Pre investora je preto v takýchto momentoch ekonomicky výhodnejšie svoju slnečnú elektráreň na diaľku obmedziť alebo úplne vypnúť.

Tieto výkyvy sú dôsledkom toho, že Európa dvadsať rokov podporovala len stavanie nových OZE, no zabudlo sa na flexibilitu. Výsledkom sú astronomické náklady na redispečing (vynútené odstavovanie zdrojov), čo napríklad Nemecko stojí až 5 miliárd eur ročne.

Batérie a riadenie spotreby

Odpoveďou na prebytky však nemôže byť len to, že všade nakúpime drahé batérie. Potrebujeme celkový manažment flexibility, čo znamená naučiť sa elektrinu spotrebúvať vtedy, keď je lacná a je jej nadbytok, zhodli sa experti.

Do tohto systému sa musia zapojiť veľké fabriky (ktoré môžu v čase prebytkov nahrievať obrie zásobníky s vodou či parou), biometánové stanice (ktoré vedia rýchlo zapnúť či vypnúť generátory podľa potreby), no kľúčovým hráčom sú práve bežné domácnosti.

Moderné riadenie spotreby počíta s tým, že inteligentné systémy v domoch budú samy reagovať na stav siete. V praxi to znamená, že domáci bojler, tepelné čerpadlo alebo domáca batéria sa automaticky zapnú a „nabijú“ práve vtedy, keď slnko svieti najviac a elektrina je najlacnejšia.

Základným technologickým prostriedkom, aby sme niečo takéto v domácnostiach mohli vôbec urobiť, sú inteligentné merače (smart metre). Ragula však upozornila, že samotný inteligentný merač v dome nie je cieľom, ale len nástrojom, ktorý nám otvára dvere k novým službám. Medzi ne patria aj dynamické tarify – teda ceny elektriny pre rodiny a firmy, ktoré sa menia každú hodinu podľa situácie na burze.

„Dynamické tarify nie sú všeliek, sú len jedným dielom skladačky. Pre úspech transformácie musia cenové signály korelovať s reálnymi potrebami sústavy, aby nedochádzalo k vzniku nových špičiek,“ varuje.

Ak by nízka cena na burze o druhej popoludní automaticky dala povel tisícom elektromobilov a bojlerov v jednom okrese, aby sa začali nabíjať na plný výkon, miestnu distribučnú sieť by to preťažilo. Lokálne transformátory by takýto nárazový odber vyradil z prevádzky.

Plné káble v regiónoch a hrozba straty dát z terénu

Fyzická kapacita siete priamo určuje, kde je vôbec možné nový zdroj postaviť. Miloš Nagy zo spoločnosti Západoslovenská distribučná (ZSD) na konferencii ukázal „mapy pripojiteľnosti“, ktoré majú investorom priniesť jasné pravidlá.

Hoci zelených bodov s voľnou kapacitou bolo na mape dosť, realita v kľúčových priemyselných uzloch je kritická. Nagy potvrdil, že v oblastiach ako Dunajská Streda alebo širšie okolie Košíc sú kapacity pre vedenia vysokého napätia (VN) v súčasnosti kompletne vyčerpané. Bez masívnych investícií do transformátorov a káblov tam nie je možné bezpečne pripojiť žiadne ďalšie zdroje.

Aby bolo možné sieť v preťažených regiónoch bezpečne manažovať, distribúcia potrebuje nepretržitý tok dát. Ten je však ohrozený plánovaným vypínaním mobilných 2G sietí v roku 2029. Na tento akútny problém a nesúlad v životnosti technológií upozornila Denisa Petrakovičová zo Západoslovenskej distribučnej.

„Obrovská časť doteraz namontovaných inteligentných meračov na Slovensku posiela dáta do centrály práve cez staré 2G modemy. Kým samotný elektromer vydrží fyzicky fungovať pätnásť rokov, jeho komunikačná časť kvôli technologickému pokroku zastaráva už po ôsmich rokoch,“ povedala.

Ak distribučky v najbližších troch rokoch nevymenia staré modemy za 4G alebo 5G moduly, stratia po roku 2029 prístup k priebežným dátam z nízkonapäťovej siete.

Ľubica Ragula doplnila, že bez týchto informácií nebude pre technické systémy distribučiek možné sledovať lokálne preťaženia v reálnom čase a akákoľvek snaha o inteligentné riadenie siete bude ochromená.

Prečo distribučky brzdia nové projekty?

Distribučné spoločnosti často čelia kritike investorov, firiem aj domácností, že rozvoj fotovoltiky úmyselne brzdia byrokraciou a pomalým pripájaním nových zdrojov. Distribučky sa však bránia bezpečnosťou.

Nagy upozornil, že na Slovensku chýba certifikácia solárnej výrobne ako jedného komplexného celku – štát dnes posudzuje iba jednotlivé diely skladačky.

Distribúcia pritom musí mať istotu, že pri údržbe siete nedôjde k takzvanému neželanému ostrovnému režimu, kedy zle nastavená domáca elektráreň s batériami pokračuje v tlačení prúdu do vypnutého úseku, čo priamo ohrozuje pracovníkov v teréne.

Kým na trhu nevznikne autorita preverujúca celú technologickú zostavu ako bezpečný celok, distribučky budú pri pripájaní najmä hybridných systémov postupovať rigidne a striktne vyžadovať zložité fyzické skúšky.

Okrem technických rizík brzdia transformáciu administratívne pasce. Siskovič definuje tri hlavné brzdy slovenského trhu: zdĺhavé povoľovacie procesy na úradoch, neistú návratnosť investícií kvôli neustálym zmenám pravidiel zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a takzvané špekulatívne blokovanie kapacít (kedy špekulanti zarezervujú voľný výkon v sieti bez reálneho zámeru stavať).

Problémom je aj prístup štátnych úradov, ktoré odmietajú poskytovať usmernenia, no pri kontrolách zákony vykladajú reštriktívne. Riešením je len otvorený trojstranný dialóg medzi štátom, distribútorom a investorom, ktorý by dokázal spory vyriešiť skôr, ako sa dôležité projekty definitívne zastavia.

Slovenský solárny boom naráža na svoje technologické a legislatívne limity. Skutočnou výzvou najbližších rokov preto nebude samotná výroba čistej elektriny, ale schopnosť siete túto energiu bezpečne absorbovať, riadiť a spotrebovať v správnom čase.

Článok bol zverejnený 22.5.2026: https://eubrief.sme.sk/energetika/c/preco-zelena-revolucia-na-slovensku-narazila-na-limity-siete-a-ako-z-toho-von