In the coalition agreement, the German governing trio coalition talks more about deepening transatlantic cooperation than about European defence sovereignty. For it, disarmament, including in the digital space, is a strong theme in the area of security.
Nemecká vládna trojkoalícia v koaličnej zmluve hovorí viac o prehlbovaní transatlantickej spolupráce ako o európskej obrannej suverenite. Výrazným motívom v oblasti bezpečnosti je pre ňu odzbrojovanie, a to aj v digitálnom priestore.
Nemecká trojkoalícia socialistov z SPD, zelených (Aliancia 90/Zelení) a liberálov z FDP sa ešte minulý týždeň dohodla na spoločnej koaličnej zmluve. Pod názvom Odvaha na väčší pokrok (Mehr Fortschritt Wagen) v nej na 178 stranách predstavuje plán na najbližšie štyri roky. Po podpise zmluvy (7. decembra) nemecký Bundestag jednoznačne zvolil aj nového nemeckého kancelára, ktorým sa stal líder SPD Olaf Scholz.
Hoci téma obrany nebola ústredným bodom rokovaní a informácie o otvorených otázkach v tejto oblasti neprinášali ani médiá, bezpečnostní analytici s napätím očakávali, čo dohoda prinesie.
Je totiž známe, že práve nemecko-francúzsky tandem bol v ostatných rokoch ťahačom viacerých iniciatív v oblasti spoločnej európskej obrany. Ako sa teda nová nemecká koalícia popasovala vo svojich prvých plánoch práve s touto oblasťou?
Opatrnosť v zmienkach o európskej suverenite
Hoci sa podpora konceptu strategickej autonómie Európskej únie objavuje v dokumente na viacerých miestach, je faktom, že v súvislosti s obranou je zmienka o ňom skôr marginálna.
„Chceme zvýšiť strategickú suverenitu Európy,“ tvrdí trojkoalícia v zmluve. Predstavuje si pod ňou však viacero oblastí. Má ísť o „mnohostrannú spoluprácu vo svete“ s krajinami, ktoré zdieľajú demokratické hodnoty. Rovnako odkazuje na rozširovanie schopnosti „konať v globálnom kontexte a byť menej závislý a zraniteľný v dôležitých strategických oblastiach, akými sú zásobovanie energiou, zdravotníctvo, dovoz surovín a digitálne technológie“.
Európsku strategickú suverenitu chce Berlín posilňovať „zosúladením (nemeckej) zahraničnej, bezpečnostnej, rozvojovej a obchodnej politiky“, a to „na základe (spoločných) hodnôt“. Práve dôraz na humanitárnu zložku bezpečnosti a dodržiavanie ľudských práv považuje vláda za „najdôležitejší ochranný štít dôstojnosti jednotlivca“ a označuje ich za „kompas“.
Na prvý pohľad sa preto zdá, že nová nemecká vláda zatiaľ nezdieľa francúzske nadšenie o obrannej autonómii EÚ. Kým SPD sa dokonca pred voľbami hlásila aj k takým iniciatívam, ako spoločná európska armáda, v koaličnej zmluve si táto idea nenašla miesto.
Vidno to aj v otázke nákupov obrannej technológie, ktorej sa koaličná zmluva rovnako dotýka na viacerých miestach. Reflektuje najmä jej ťažkopádnosť a byrokraciu. Nikde však neprízvukuje európske riešenia, ktorým by mohli Nemci dávať do budúcna prednosť.
Príkladom je nákup nástupníckych stíhačiek, nemeckých Tornád, ktoré majú náhradu v amerických F-35, alebo európsky Eurofighter Typhoon. Program sľubuje ich skoré obstarávanie, ktoré má prebehnúť „objektívne a svedomito“. Na výmenu starnúcej letky tlačí Berlín aj NATO. Nemci však potrebujú aj nové lode, tanky či helikoptéry.
Aliancia ako ústredný pilier bezpečnosti
„Transatlantická aliancia je ústredným pilierom a NATO je nevyhnutnou súčasťou našej bezpečnosti,“ píše sa jasne v koaličnej zmluve. Trojkoalícia tým potvrdzuje, že Aliancia má byť aj do najbližších rokov základom nemeckej, ale aj európskej bezpečnosti.
Sľubuje plniť ciele v oblasti spôsobilostí NATO a podľa nich v obrane aj investovať.
Posilňovať chce predovšetkým politický rozmer NATO, a to „aj s cieľom riešiť existujúce napätie v Aliancii“. Rovnako intenzívnejšie sa chce zasadzovať za posilňovanie európskeho piliera medzi Spojencami a intenzívnejšiu spoluprácu medzi NATO a EÚ.
Aj nový kancelár Olaf Scholz od začiatku svojho mandátu naznačuje, že bude klásť dôraz na bezpečnostné partnerstvá. Pri svojom prvom stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom v pozícii kancelára potvrdil, že spoločná obrana „má základ v Severoatlantickej aliancii“. Dodal však, že zásadne závisí aj na „spojení s európskymi partnermi“ a „spoľahlivo vybavenými federálnymi ozbrojenými silami“.
V súvislosti s aktivitami v NATO, najmä z pohľadu Slovenska, je zásadný aj záväzok zachovávať „dôveryhodný odstrašujúci potenciál“ Aliancie. Nemecká vláda totiž „berie vážne obavy (svojich) partnerských štátov strednej a východnej Európy“.
Otázka toho, či Nemecko plánuje naplniť aj svoj záväzok vynaložiť dve percentá HDP na obranu, nie je v koaličnej zmluve jasne zodpovedaná. Zmienka výdavkov sa objavuje skôr v súvislosti s komplexnými zahranično-bezpečnostnými aktivitami: „Chceme, aby Nemecko dlhodobo investovalo tri percentá svojho HDP do medzinárodných akcií v záujme sieťového a inkluzívneho prístupu, čím posilní svoju diplomaciu a rozvojovú politiku a naplní svoje záväzky v rámci NATO.“
Toto stanovisko by mohlo naznačovať kontinuitu s predošlou vládou. Práve Nemci sa v ostatných mesiacoch snažili vyvolať na pôde NATO aktívnejšiu diskusiu o zmenách v metodike prepočítavania obranných výdavkov členských krajín Aliancie. Z pohľadu Berlína sú totiž mnohé humanitárne či rozvojové aktivity pre udržiavanie bezpečnosti za hranicami rovnako dôležité ako napríklad vojenské misie.
Odzbrojovanie aj v nekonvenčných priestoroch
Výrazné postavenie v budúcej obrannej politike Nemecka bude mať zjavne aj politika odzbrojenia. Nová vláda je „odhodlaná“ oživiť debatu v kontexte konvenčných a jadrových zbraní aj kontroly zbrojenia. Berlín napríklad odmieta smrtiace autonómne zbraňové systémy a podľa koaličnej zmluvy bude presadzovať ich celosvetovú ostrakizáciu. Naproti tomu budú nemecké ozbrojené zložky môcť v budúcnosti vyzbrojiť svoje drony, a to za „záväzných okolností a transparentných podmienok a po zohľadnení etických a bezpečnostných aspektov“.
Zaujímavosťou v tomto kontexte je aj presadzovanie odzbrojenia v digitálnom priestore. „To zahŕňa aj zastavenie presunu sledovacích technológií do represívnych režimov a ochranu civilnej infraštruktúry pred kybernetickými útokmi.“
„Naším cieľom zostáva svet bez jadrových zbraní,“ jasne formulujú víziu SPD, Zelení a FDP. Do globálnych rozhovorov v tejto oblasti chcú zapojiť okrem tradičných hráčov, ako sú Spojené štáty či Rusko, aj Čínu. Sami sa však zaväzujú, že americké jadrové zbrane, ktoré majú na svojej pôde, budú na nej môcť aj naďalej zostať, a to dovtedy „kým jadrové zbrane zohrávajú úlohu v strategickej koncepcii NATO“.
O nových nákupoch či strategických cieľoch novej vlády môže v najbližších mesiacoch naznačiť viac aj nová a komplexná stratégia národnej bezpečnosti. Koaličná zmluva hovorí, že ju vláda predstaví už v prvom roku svojho mandátu.
Nová tvár nemeckej obrany
Novou šéfkou rezortu obrany sa stane Christine Lambrecht z SPD. V minulosti pôsobila ako ministerka spravodlivosti a od mája (po tom, ako jej spolustraníčka a dovtedajšia ministerka Franziska Giffey odstúpila pre podozrenia z plagiátorstva) aj ako ministerka sociálnych vecí. Jej nominácia potvrdzuje, že nemecká vláda bude aktívne – aj vo vlastných radoch – presadzovať rodovú rovnosť. Pri zahraničnopolitických otázkach dokonca v koaličnej zmluve hovorí o dodržiavaní princípov feministickej zahraničnej politiky.
S rozpočtom 50 miliárd eur bude Lambrecht viesť druhé „najdrahšie“ portfólio novej Scholzovej vlády. A hoci nemá predchádzajúce skúsenosti s bezpečnosťou či armádou, tú nemali ani jej predchodkyne Annegret Kramp-Karrenbauer a Ursula von der Leyen.
Prvé kroky novej ministerky povedú podľa jej vlastných slov k vojakom: „Chcem zistiť, aká je situácia. A vzhľadom na zahraničné misie chcem tiež zistiť, čo vojakov trápi,“ uviedla. Podľa Deutche Welle bude jej prvou úlohou pripraviť stratégiu odchodu z misií Bundeswehru v Iraku a Mali, pretože sa v súčasnosti skloňuje možnosť, že sa medzinárodná koalícia rozhodne svoje jednotky stiahnuť.
