Europeans value the warmth of a home by the fireplace, sometimes at the expense of smoke, which is bad for their health. The Commission's forthcoming regulation to regulate the burning of solid fuels more closely has provoked a wave of opposition and concern in several countries.
Európania si cenia teplo domova pri kozube občas aj na úkor dymu, ktorý škodí ichzdraviu. Pripravované nariadenie Komisie, ktoré má dôkladnejšie regulovať spaľovanietuhého paliva, vyvolalo vo viacerých krajinách vlnu odporu a obáv.
Európska komisia koncom januára rozposlala členským štátom iniciatívne dokumenty, v ktorých predstavuje svoj zámer pripraviť nové pravidlá pre trh s vykurovacími zariadeniami pre domácnosti. Dôvodom je, že tam, kde spaľujú pelety alebo haldy dreva, majú vyšší výskyt astmy a iných pľúcnych ochorení, ako aj vyššiu šancu na úmrtie z otravy oxidu uhoľnatého.
Dnes mala Komisia návrh oficiálne predstaviť a v rámci legislatívneho procesu zahájiť dialóg so zástupcami členských štátov. Tento dátum sa ale napokon odložil a hovorca Komisie pre EURACTIV.com uviedol, že sa tak stalo z dôvodu „potreby ďalšej technickej práce.“
Odklad prichádza po tom, ako sa vo viacerých európskych médiách šírili správy, že Komisia nariadením poškodí trh, vezme prácu 200 tisíc ľuďom, zničí 11 tisíc podnikov, prípadne vyradí 90 percent vykurovacích spaľovacích zariadení z trhu.
Je to výhra pre štáty, alebo ich obyvateľov? EURACTIV Slovensko pripravil prehľad hlavných otázok, ktoré o téme cirkulujú a ako sa „zákaz kozubov” týka Slovenska.
Čo chce Komisia vlastne zakázať?
Dve predstavené nariadenia sa týkajú kotlov na tuhé palivo, od malých kachlí a piecok až po kozuby a veľké kotly na biomasu. Po novom by mohli predajcovia na trh uvádzať už len také zariadenia, ktoré splnia prísnejšie emisné limity. To znamená, že budú energeticky úspornejšie, výkonnejšie aj ekologickejšie.
Zmena sa netýka zariadení, ktoré už ľudia majú v domácnostiach, kým sa ich sami nerozhodnú renovovať. Zatiaľ tiež nejde o definitívny legislatívny materiál, Komisia iba otvorila debatu s členskými štátmi.
Nové požiadavky by mali podľa dokumentov Komisie zahŕňať napríklad limity pre emisie prachu, organických plynov a oxidu uhoľnatého. Výrobcovia by mali zákazníkom zabezpečiť náhradné diely, ktoré budú k dispozícii po dobu aspoň desiatich rokov a technické návody pre bežnú údržbu. Všetky nové kotly, piecky či kozuby by tiež mali byť vyrobené z materiálov jednoduchých na opravu aj následnú recykláciu.
Ďalšie požiadavky sa týkajú efektivity vykurovania. Krby, kachle a sporáky by podľa Komisie mali byť vybavené automatickou reguláciou spaľovania s pripojením k elektronickému riadeniu a senzorom. Tie majú slúžiť na úpravu prívodu vzduchu podľa aktuálneho výkonu a záťaže. Taktiež by mali byť prepojiteľné s termostatmi.
Prečo sú súčasné zariadenia problém?
Predbežné návrhy vykonávacích aktov vznikajú ako súčasť existujúcej legislatívy Únie o ekodizajne. Smernica o ekodizajne stanovuje požiadavky na energetickú účinnosť a environmentálne vplyvy výrobkov s cieľom znížiť ich spotrebu energie a emisie počas celého životného cyklu.
Doteraz bola Smernica použitá na rôzne výrobky, napríklad spotrebiče ako chladničky, práčky, či umývačky riadu, ale aj televízory a ich náhradné diely, na LED žiarovky, alebo na elektroniku zjednotením napájania adaptérov na USB-C konektor.
Komisia však zistila, že v oblasti vykurovania súčasné pravidlá nie sú dostatočne efektívne. Krby, kachle a kotly na tuhé palivá podľa jej zistení naďalej významne prispievajú k emisiám jemných prachových častíc a skleníkových plynov. Tým ohrozujú nielen európske zelené ciele, ale predovšetkým ľudské zdravie.
Vykurovanie a varenie podľa Eurostatu tvoria 84 percent celkovej spotreby energie v domácnostiach. Zároveň, čím úspornejšie a šetrnejšie zariadenia na ohrev domácnosti majú, tým menšiemu riziku sú vystavení. Najmä v strednej Európe vrátane Slovenska však mnoho domácností stále používa staršie a škodlivejšie modely spotrebičov.
Argumenty Komisie podporujú aj nezávislé zistenia Svetovej zdravotníckej organizácie, alebo holandskej spoločnosti CE Delft.
Budú dopady nových pravidiel likvidačné pre trh?
Česká hospodárska komora a ďalšie organizácie varovali pred negatívnymi dopadmi plánovaných opatrení. Podľa nich sa vykurovacie zariadenia výrazne predražia, niektoré požiadavky sú technicky neuskutočniteľné a legislatíva by mohla ohroziť výrobu kachlí a krbov v malých podnikoch.
Prezident Európskeho výboru výrobcov domácich vykurovacích a varných zariadení (CEFACD) Raymond Zantinge pre portál Politico uviedol, že „zavedenie týchto noriem predstavuje neprimeranú záťaž pre výrobcov, najmä malé a stredné podniky, ktoré nebudú mať dostatok času na opätovné testovanie, certifikáciu a úpravu produktov.”
Komisia ale argumentuje, že spoločné riešenie je výhodnejšie aj pre výrobcov. Už teraz totiž európske mestá zavádzajú individuálne opatrenia a ľudia spisujú petície, pretože nechcú vo svojej štvrti dýchať zadymený vzduch kvôli susedom, ktorí nevhodne spaľujú.
Keby teda EÚ neprijala plošné opatrenia, krajiny by si postupne stanovili vlastné pravidlá, ktoré by boli z dôvodu zložitosti technických aspektov nevyhnutne rozdielne, čím by sa narušilo fungovanie jednotného trhu.
Okrem toho nie je žiadne z opatrení vo finálnej forme a prebieha dialóg so všetkými členmi trhu aj štátmi, aby sa včas pripravili. V januári takto prebehlo stretnutie s európskou asociáciou výrobcov.
Časová tieseň by tiež nemala byť problémom, pretože zmena sa navrhuje od roku 2027 s tým, že prvé nové zariadenia uvedené na trh podľa prísnejších pravidiel sa dajú očakávať až približne od roku 2030, čo je podľa Komisie dostatok času na zavedenie technických úprav.
Ak budú pece musieť byť pripojené k termostatu, čo bude s chatami bez elektriny?
Komisia pripúšťa, že povinnosť pripojiteľnosti na elektrinu stále umožní, aby si kachle ľudia nainštalovali aj na chatu a na trhu budú riešenia pre obydlia „off grid”. Elektrina má byť navyše súčasťou ovládacieho zariadenia, ktoré energie vyžaduje len minimum. Nie je to ako pri elektrickom radiátore, kde je potrebné pomerne značné množstvo pomocnej energie. Už teraz existujú aj produkty, v ktorých pripojenie do siete nahrádza batéria.
Taktiež dnes už mnoho domácností inštaluje vykurovacie zariadenia s elektrickým pripojením z vlastnej iniciatívy výrobcov, ktorí zavádzajú nové smart a užitočné funkcie, ako sú inteligentné ventilátory, ktoré pomáhajú teplu vychádzať z pece.
Zvýši zmena energetickú chudobu?
Európski výrobcovia tiež tvrdia, že nakoľko viac než 41 miliónov Európanov už teraz bojuje s udržiavaním primeraného tepla vo svojich domovoch, plán Komisie vystavuje veľkú časť populácie ešte väčšiemu riziku energetickej chudoby.
Dôvodom má byť, že zariadenia v súlade s novými pravidlami budú drahšie. Aj proti tejto sťažnosti existujú protiargumenty. Prvým z nich je, že veľa zariadení už na trhu existuje. Druhým, že mnohé štáty vrátane Slovenska majú programy, v ktorých ponúkajú domácnostiam dotácie na nákup ekologickejších vykurovacích zariadení. Energeticky efektívne vykurovacie zariadenie taktiež dlhodobo zníži náklady na spotrebu paliva.
Napokon, finálnym protiargumentom Komisie je, že pokiaľ budú pravidlá nastavené jednotne a plošne, výrobcovia budú môcť prispôsobiť dizajn produktom na celom európskom trhu. Konkurencia, ako aj postupné zvyšovanie výrobných kapacít a odbytu eventuálne ceny zníži, podobne, ako nedošlo k masívnemu predraženiu pri zapojeniach štandardov ekodizajnu na iné produkty doteraz.
Ako sa téma dotýka Slovenska?
Slovensko bojuje so znečisteným ovzduším dlhodobo a vykurovanie domácností je obzvlášť kritickou oblasťou. Štatistické zisťovanie v domácnostiach s individuálnym vykurovaním, ktoré v roku 2022 realizoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v spolupráci so Štatistickým úradom (ŠÚ) SR ukázalo, že v domácnostiach s individuálnym vykurovaním s primárne tuhým palivom vykuruje drevom 87 percent. Išlo tak o mierny pokles oproti roku 2019, kedy ich bolo 89 percent.
Prieskum v tejto oblasti tiež ukázal, že mnoho domácností vykuruje nesprávnym spôsobom a využívajú zastarané spaľovacie zariadenia. Priemerný vek klasických, splyňovacích a automatických kotlov v slovenských domácnostiach bol takmer 12 rokov. Priemerný vek krbových kachieľ a krbov bol 17 rokov.
„Emisie skleníkových plynov z domácností sú hlavne emisie z individuálneho vykurovania, ktoré momentálne nie sú regulované žiadnou legislatívou, ako je to pri priemyselných procesoch,“ priblížilapre TASR vedúca odboru Emisie a biopalivá SHMÚ Janka Szemesová.
Pevných prachových častíc podľa nej produkujú domácnosti viac ako 62 percent. Podobne sú problémom aj emisie prchavých organických látok. Podiel domácností v tejto oblasti je 37 percent a sú spôsobené hlavne používaním nekvalitných palív a zlým spôsobom vykurovania.
Domácnostiam však štát pomáha vymeniť zariadenia prostredníctvom rôznych programov na obnovu domov. Európska komisia vyčlenila na podporu cieľov v oblasti čistého ovzdušia 46,4 miliardy eur na obdobie 2014 – 2020 a 185,5 miliardy eur na obdobie rokov 2021 – 2027.
Ľudia môžu využiť napríklad dotácie na výmenu starých kotlov za ekologickejšie zariadenia, napríklad cez program Zelená domácnostiam, no pokrytie a dostupnosť týchto programov je limitovaná. Významným finančným nástrojom je tiež schéme Obnov dom, resp. Obnov dom mini.
