At the summit, Slovakia wants to ensure that the temporary battle groups in the Alliance's eastern flank are transformed into long-term defence forces. Nearly 1 100 allied troops are deployed there. It also wants to confirm its commitment to invest two per cent of GDP in defence and even to surpass this level from next year.


Slovensko chce na summite zaistiť, aby sa dočasné bojové skupiny vo východnom krídle Aliancie transformovali na dlhodobé obranné zložky. V rámci nich u nás pôsobí takmer 1 100 spojeneckých vojakov. Potvrdiť chce aj svoj záväzok investovať dve percentá HDP do obrany a od budúceho roka dokonca túto úroveň prekonať.

Slovenská vláda bude zajtra (22. júna) rokovať aj o prioritách krajiny na blížiacom sa summite NATO v Madride. Stretnutie hláv členských krajín Severoatlantickej aliancie sa uskutoční 28. až 30. júna v španielskom hlavnom meste s tým, že sa očakáva niekoľko prelomových rozhodnutí a výstupov. Pôjde navyše o prvý summit Aliancie od ruskej invázie na Ukrajinu.

Medzi kľúčové rozhodnutia, ktoré by mali lídri na summite prijať, bude patriť posilnenie pripravenosti Aliancie brániť svojich členov, osobitne na východnom krídle. Zo stretnutia má vzísť aj nová Strategická koncepcia NATO, čo je najdôležitejší dokument o rozhodujúcich prioritách Aliancie na nasledujúce roky. Očakáva sa, že na rozdiel od poslednej stratégie z roku 2010 bude tá nová omnoho viac reflektovať nepredvídateľnosť, ale aj konfrontačnosť bezpečnostného prostredia vo svete.

S akými ambíciami chce ale do Madridu odísť slovenská delegácia?

Dlhodobé posilnenie východného krídla

Priority Slovenska na summite v Madride predstaví zajtra (22. júna) na zasadnutí vlády minister zahraničných vecí, Ivan Korčok (nom. SaS). Informatívny materiál špecifikuje deväť slovenských cieľov a pozícií.

V novej Strategickej koncepcii NATO je podľa neho pre Slovensko dôležité „realistické vyhodnotenie euroatlantického bezpečnostného prostredia a hrozieb a výziev“. Z neho totiž budú vychádzať ďalšie aktivity kolektívnej obrany Aliancie. Práve tú chce Slovensko opätovne potvrdiť ako „hlavný cieľ“ organizácie. Podporovať ale chce aj ďalšie dve úlohy bloku, a to predchádzanie konfliktom a krízový manažment.

Jedným z hlavných očakávaných výsledkov summitu bude prehĺbenie vojenskej prítomnosti NATO na svojom východnom krídle, teda aj na Slovensku. V rámci nej chce vláda zaistiť, aby sa súčasná predsunutá prítomnosť bojových skupín transformovala na „dlhodobú predsunutú obranu na východnom krídle NATO, schopnú zaistiť obranu jej členov a odradiť potenciálneho agresora“.

Jej základom by malo byť osem bojových skupín NATO, umiestnených okrem Slovenska aj v Poľsku, Maďarsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, Bulharsku a Rumunsku.

Mnohonárodné bojové skupiny v rámci takzvanej posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO vznikli ako odstrašujúci nástroj Aliancie v reakcii na anexiu Krymu. V rámci posilnenej predsunutej prítomnosti NATO pôsobí podľa ministerstva obrany na Slovensku aktuálne 1 089 spojeneckých vojakov. Schválený mandát umožňuje pôsobenie najviac 3 000 vojakov Aliancie.

Slovensko chce na summite potvrdiť aj svoj záväzok investovať do obrany štátu dve percentá HDP, ku ktorému sa v Aliancii už dlhodobo hlási. Budúci rok by dokonca mali náklady prerásť dve percentá o ďalšiu desatinu percenta, a v roku 2024 dosiahnuť 2,2 percenta HDP.

Politika otvorených dverí

Ako člen Kontaktnej skupiny na pomoc s obranou Ukrajiny, ktorú vedie Washington, chce Slovensko podporiť aj „posilnenie politickej a praktickej pomoci“ Ukrajine. Zrevidovať by sa v tomto kontexte mali programy dlhodobej pomoci NATO pre Ukrajinu, takzvaný Komplexný balík podporu pre Ukrajinu, ako aj nové partnerské aktivity NATO na Ukrajine.

Slovensko navyše naďalej stojí za záväzkom „ohľadom budúceho členstva Ukrajiny v NATO a bude rešpektovať (jej) slobodné rozhodnutie“.

V súvislosti s rozširovaním adresuje aj aktuálnu otázku členstva Fínska a Švédska v Aliancii, ktoré „víta a podporuje“, a optimistické je aj k možnosti rozšírenia o Gruzínsko a Bosnu a Hercegovinu.

Rezort diplomacie sa v dokumente nepriamo venuje aj témam, ktoré v súčasnosti hýbu bezpečnostnou scénou v euroatlantickom priestore. Prvou sú požiadavky Turecka na zlepšenie adresnosti boja proti terorizmu v NATO, s ktorým má euroázijská krajina špecifické problémy, a z nich vyplývajúce požiadavky pre partnerov.

Slovensko „odsudzuje terorizmus vo všetkých jeho podobách a podporí posilnenie spolupráce v boji s ním,“ píše sa v materiály rezortu diplomacie.

Rovnako adresuje aj „asertívne správanie Číny“, ktorá „posilňuje svoje vojenské spôsobilosti“. Bratislava chce, aby NATO tieto aktivity správne vyhodnotilo a následne posilnilo odolnosť svojich členov v oblastiach, ktoré môžu byť ohrozené.

V neposlednom rade sa priority Slovenska v Madride dotýkajú aj rozvíjania partnerskej politiky Aliancie, a to s EÚ a ázijsko-tichomorskými partnermi – kde záujem o užšiu spoluprácu deklaruje v ostatnom období najmä Japonsko, ale aj s krajinami Blízkeho východu, severnej Afriky, regiónov Sahelu a Západného Balkánu.

Slovensko sa spolu s 20 spojencami podpíše aj pod dokument, ktorým „deklaruje zámer vytvoriť Inovačný fond na podporu startupov, pracujúcich na nových a prelomových technológiách s dvojakým použitím“. Cieľom fondu je posilnenie inovačného ekosystému a obranných spôsobilostí spojencov.

Okrem Inovačného fondu sa oficiálne zriadi aj dlho očakávaný civilno-vojenský akcelerátor DIANA. Práve ten by mal v budúcnosti prepojiť expertov s výskumnými inštitúciami, testovacími centrami alebo súkromnými spoločnosťami z krajín Aliancie.

Do Madridu okrem hlavy štátu, prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá slovenskú delegáciu povedie, pocestujú tradične aj šéfovia rezortov diplomacie a obrany, Ivan Korčok a Jaroslav Naď (OĽaNO).

 

Článok bol publikovaný 21/6/2022 na EURACTIV.sk