Politically, Beijing reaches out to regions in Central Europe that belonged exclusively to Russia not so long ago. Economically, China has nothing to bounce from. Success has been vastly limited, so Beijing has started to change its strategy.
Kým v stredoeurópskych politických vodách loví Peking najmä v priestoroch, ktoré len donedávna patrili výhradne Rusku, v snahe o zisk ekonomického vplyvu začínala Čína takmer od nuly. Úspech je však značne limitovaný a Peking v ostatných mesiacoch mení stratégiu.
Čínska aktivita v strednej Európe sa v poslednom čase sústredila najmä na zlepšovanie vlasného imidžu. Vízia však nie je nová a nadväzuje na špecifický formát spolupráce sedemnástich európskych krajín s Pekingom, 17+1. Základnou premisou politickej, ekonomickej a kultúrnej spolupráce ostáva predpoklad, že čínska otvorenosť končí tam, kde začína kritika domácich pomerov, a to najmä v oblasti ľudských práv. Potvrdil to aj posledný summit EÚ-Čína.
Aj množstvo projektov v najrozličnejších podnikateľských odvetviach v strednej Európe ešte stále dopláca na nestabilnú bilaterálnu spoluprácu a nedostatočnú dôveru. Po návšteve Dalajlámu, či kritike politík voči moslimskej menšine Ujgurov zo strany niektorej z európskych krajín skončil už nejeden podnikateľský plán. Na druhej strane sa európski podnikatelia neustále sťažujú na výrazné znevýhodňovanie na čínskom trhu.
Čoraz častejšie sa navyše objavuje skepsa aj v krajinách, ktoré mali v minulosti ambíciu priblížiť sa Číne a jej prostredníctvom vylepšiť infraštruktúru alebo získať značnú investíciu. Negatívne skúsenosti majú takmer všetky krajiny strednej Európy.
Politické aspekty
Čínska snaha o spoluprácu s politickou elitou stredoeurópskych krajín nevyrastá na zelenej lúke. Peking sa zjavne necháva inšpirovať moskovskou stratégiou a je faktom, že stredoeurópske strany a politici, ktorí majú pozitívny vzťah voči Rusku, sú náchylnejšie vnímať kladne aj Čínu. Platí to najmä v krajinách Vyšehradskej štvorky, kde politici, prízvukujúci nutnosť diverzifikovať zahraničné vzťahy, mali najprv blízko najmä k Moskve, no postupne sa otvárali aj Pekingu.
Podľa najnovšej štúdie projektu MapInfluenCE ale Čína voči Vyšehradu nevyužíva iba jednu taktiku a ku každej so štvorice pristupuje individuálne. Spoločným cieľom je však snaha vytvoriť „priateľskú atmosféru“. Výskumníci hovoria najmä o rozličnom uplatňovaní stratégie „biča a cukru“: „V Maďarsku používa Čína výlučne „cukor“, a to bez toho, aby bolo nutné využívať „bič“. V Poľsku zapája hlavne „cukor“, zatiaľ čo v Českej republike, ktorá predstavuje štát s tradíciou odporu voči Číne, používa zmes „cukru“ a od nedávna aj „biča“. Na Slovensku je vplyv Číny utlmený na úroveň, pri ktorej sa pojem „cukor“ a „bič“ uplatňuje iba v obmedzenej miere, keďže Peking naďalej ostáva na okraji zahraničných záujmov krajiny.“
Vzťahy medzi Sofiou a Pekingom oslávili minulý rok sedemdesiate výročie. No ani Bulharsko nemá dnes voči Číne samostatnú stratégiu, založenú na realistickom vyhodnotení prínosov a výziev, ktorá by prepájala minimálne vládne politické elity, ak nie celé spektrum bulharskej politickej scény. Politický tlak na rozširovanie spolupráce však narastá.
Počas bulharského predsedníctva v Rade EÚ v prvej polovici roku 2018 bulharský premiér Bojko Borisov hostil stretnutie partnerov formátu 16+1 (vtedy ešte bez Grécka) a navrhol dokonca vytvorenie Globálneho centra pre partnerstvo s Čínou, ktoré by sídlilo v Sofii. Bulharsko-čínske vzťahy následne v júli minulého roka povýšili prezidenti oboch krajín na „strategické partnerstvo“.
Nadviazanie rumunsko-čínskych vzťahov sa datuje do roku 1939, no po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky o dekádu neskôr odštartovala bilaterálna spolupráca presne deň po Bulharsku. Podobne ako u svojho južného suseda, aj v Rumunsku vzrástol záujem o Čínu po vzniku iniciatívy 16+1. Ešte v roku 2013 bulharský premiér Victor Ponta uviedol, že má záujem o povýšenie partnerstva na úroveň strategickej spolupráce, k čomu však kvôli nasledujúcim politickým zmenám nikdy nedošlo.
S novými vládami záujem o Čínu upadal, a to najmä v ostatných mesiacoch za vlády Ludovica Orbana a silnejšej inklinácii k Spojeným štátom.
Ekonomické aspekty
Ekonomické aspekty Peking v strednej Európe rieši najmä prostredníctvom platformy 17+1, iniciatívy čínskeho rezortu diplomacie na podporu obchodu a investícii so 17 stredoeurópskymi krajinami. Vyšehradská štvorka, Rumunsko aj Bulharsko sú súčasťou tejto platformy, založenej v roku 2012.
Podľa štatistík sa záujem Číny sústreďuje najmä na päticu nečlenských krajín EÚ v tomto formáte, teda Srbsko, Čiernu Horu, Albánsko, Severné Macedónsko a Bosnu a Hercegovinu, kam v rokoch 2012 až 2017 putovala takmer polovica čínskych investícii. Analytici predpokladajú, že vytvorením silného zázemia v krajinách, ktoré by sa mohli už v najbližších rokoch stať plnohodnotnými členmi Únie, si chce Peking zabezpečiť dôležité postavenie v bloku čím skôr.
V strednej Európe však platí, že počet neuskutočnených a plánovaných projektov, v ktorých si Čína našla svoje miesto, ďaleko prevyšuje počet tých realizovaných. V krajinách V4 boli výrazné napríklad projekty ako nákup maďarských aeroliniek Malév čínskymi Hainan Airlines, či predaj košického U.S. Steelu, o ktoré prejavila záujem HeSteel Corporation.
Podľa nemeckého think tanku MERICS ostávajú čínske investície v Bulharsku a Rumunsku nízke. Od roku 2000 do roku 2019 išlo v prípade Rumunska o 1,3 miliardy dolárov, v prípade Bulharska o 0,45 miliardy dolárov. Na porovnanie, v rovnakom období si Nemci zabezpečili až 25 miliárd a Američania takmer 150 miliárd dolárov v priamych čínskych investíciách.
V Bulharsku sú čínske investície a spolupráca v oblasti obchodu ešte limitovanejšie, aj tu poznačené najmä nedotiahnutými plánmi na zásadnejšiu investíciu do infraštruktúry. Najviditeľnejší je Peking nateraz v sektore logistiky. Číňania naliali do logistického centra v najväčšom bulharskom prímorskom meste Varna 120 miliónov eur na spoločný rozvoj prístavnej infraštruktúry. Ide o prvý projekt, ktorý je zároveň súčasťou iniciatívy Novej hodvábnej cesty. Intenzívne sa debatuje aj o možnosti vstupu Čínskej národnej jadrovej spoločnosti (CNNC) do projektu výstavby jadrovej elektrárne Belene. Koronakríza spomalila tender, avšak Číňania sa dostali do posledného kola výberu a medzi trojicu najvýznamnejších záujemcov.
Skúsenosti s čínskou spoluprácou v oblasti výstavby jadrových reaktorov má tiež Rumunsko. Aj tu išlo o najdôležitejší energetický projekt v celej krajine. Pred piatimi rokmi Bukurešť podpísala dohodu s Čínskou všeobecnou skupinou pre jadrovú energiu (CGN) na výstavbu tretieho a štvrtého reaktora v atómke Cernavodă, neďaleko prístavného mesta Konstanca. V máji tohto roka však nová rumunská vláda zrušila dohodu, ktorá ročne sľubovala čínske investície vo výške 200 miliónov dolárov. Premiér Ludovic Orban potvrdil, že budú pre projekt hľadať nového investora. Média aj analytici túto otočku pripisujú najmä silnému tlaku zo strany Washingtonu.
Investíciám do rumunského prístavu Konstanca, ktorý sa chvíľu zahrával s myšlienkou stať sa „rumunským Pireom“ a centrom čínskeho obchodu na pobreží Čierneho mora, veľmi rýchlo pozastavila práve americká pripomienka. Len 50 km od Konstanci totiž leží americká základňa s balistickými raketami a neďaleká prítomnosť čínskych investorov by bola podľa partnerov v NATO bezpečnostnou hrozbou pre celú Alianciu.
Prvotné nadšenie zo spolupráce s Pekingom, ktoré prežívali Rumuni najmä v začiatkoch projektu 16+1 medzi rokmi 2013 až 2015 postupne upadlo. Počas summitu 16+1 v Bukurešti v roku 2013 vznikli plány pre šesť megaprojektov projektov, z ktorých však postupne, najmä v tomto roku a za novej vlády, zišlo. Rumunsko nedávno oznámilo aj rozhodnutie, že do výstavby nových 5G sietí nebude zapájať čínsky Huawei.
Kultúrne aspekty
Okrem politických a ekonomických vzťahov sa do centra pozornosti Číny, najmä v súvislosti so spomínanou snahou upraviť vlastný imidž, dostávajú aj kultúrne otázky. Peking svoju prítomnosť v tomto odvetví deklaruje najmä zakladaním Konfuciových inštitútov v tej ktorej krajine, a tiež podporou rozličných jazykových programov na stredných a vysokých školách.
Na rozdiel od vzdelávacích inštitútov iných krajín, ako Goetheho alebo Britského inštitútu, sú Konfuciove inštitúty závislé aj na hostiteľskej, miestnej inštitúcii, od ktorej však požadujú zohľadňovať čínske nariadenia. Kým inštitúty majú vytvorené presné kurikulá, ktoré nedovoľujú odchýliť sa od perspektívy Pekingu, väčšina univerzít víta možnosť rozšíriť svoje portfólio.
Vo Vyšehradskej štvorke pôsobí spolu 15 inštitútov: v Poľsku šesť, v Maďarsku päť, na Slovensku v Čechách po dva.
Aj v mediálnom priestore je vo Vyšehrade čínsky vplyv nejednotný. Podľa organizácie Reportéri bez hraníc sa Číňania snažia vo všeobecnosti kontrolovať informácie za svojimi hranicami vytvorením „nového poriadku svetových médií“. Cieľ dosahujú najmä nákupom reklamy, infiltráciou do zahraničných médií, preberaním podielov na miestnych mediálnych trhoch, či dokonca vydieraním.
„Ak demokracie neodporujú, Peking sa snaží uplatňovať svoj pohľad a propagandu, ktorá predstavuje hrozbu pre žurnalistiku a demokraciu,“ komentoval zistenia štúdie organizácie jej generálny tajomník, Christophe Deloire.
Podľa štúdie ChinfluenCE bola veľká väčšina mediálnych výstupov, analyzovaných medzi rokmi 2010 až 2017 v krajinách Vyšehradu voči Číne skôr neutrálna. Poľské médiá písali o Číne pozitívne najčastejšie (39 percent analyzovaných materiálov), zatiaľ čo české médiá najčastejšie negatívne (41 percent).
V súvislosti s narastajúcim čínskym vplyvom, ale aj koronakrízou, sa mediálny priestor, venovaný Číne, začal výraznejšie rozširovať. Až budúce analýzy však ukážu, nakoľko pozitívny, či negatívny bol obraz krajiny v tlači, či televízii.
Rozdiely sú aj v Bulharsku a Rumunsku. V kultúrno-mediálnej sfére sa magazín China Today len nedávno zaradil medzi bulharské médiá, a to pod rovnakým vydavateľstvom, ktoré vydáva aj moskovské noviny Russia Today. Na univerzite Veliko Turnovo pribudol Konfuciov inštitút a spolupráca sa postupne rozširuje aj medzi akademickými iniciatívami, najmä prostredníctvom novotvorenej kancelárie bulharsko-čínskeho centra Šanghajskej univerzity Jiao Tong a programu spoločnosti Huawei v oblasti IT gramotnosti pre verejné školy.
Rumuni, podobne ako Bulhari, oslávili minulý rok 70. výročie spoločných vzťahov. Na rozdiel od svojich južných susedov však oslavy organizovali v oveľa väčšej tichosti. Čínsky jazyk sa v Rumunsku podľa čínskej veľvyslankyne v krajine učí na viac ako sto miestach v krajine, vrátane štyroch Konfuciových inštitútov a Rumunsko navštevuje ročne v priemere 10 tisíc čínskych turistov.
