2020 ELECTIONS | Despite their rhetoric in the media, all of the relevant political parties surveyed (except for Kotleba's ĽSNS) agree on Slovakia's clear pro-Atlantic orientation. Building a common European army outside of NATO has the greatest support in the nationalist circles of SNS. In this respect, the most sceptical stance is held by the libertarian and Eurosceptic SaS and the right-wing populist party Sme rodina.
VOĽBY 2020 | Napriek rétorike sa na jasnej proatlantickej orientácii zhodnú všetky zo skúmaných relevantných politických strán (okrem ĽSNS). Budovanie spoločnej európskej armády mimo zložiek NATO má najväčšiu podporu u SNS, najskeptickejší sú v SaS a Sme rodina.
PDF v anglickom jazyku je k dispozíci tu.
Takmer všetky veľké strany a hnutia, s výnimkou ĽSNS a vládnej Smer-SD, predstavili vo svojich programoch z oblasti bezpečnosti a obrany viac či menej konkrétnych riešení. Priority sú však rôzne. Spoločným elementom väčšiny (SaS, Sme rodina, Za ľudí, OĽaNO, PS/Spolu a KDH) je zvýšenie transparentnosti v nákupoch, ale aj nutnosť zhodnúť sa a prijať základné stratégie o bezpečnosti a obrane.
Dôležitú úlohu Severoatlantickej aliancie v slovenskej obrane potvrdzujú všetky skúmané strany. Niektoré dodávajú, že v súčasnosti Slovensko inú alternatívu nemá. Aj SNS, kde by sa očakával rezervovanejší postoj, v programe píše, že „vstupom do Severoatlantickej aliancie (…) sa Slovenská republika zaradila medzi moderné štáty Európy“.
Súčasťou analýzy bezpečnostných častí programov siedmich najsilnejších politických strán na Slovensku (teda s výnimkou ĽSNS a Smer-SD, ktoré programy nepredstavili a ich predstavitelia neodpovedali na zaslané otázky), je pohľad na plány v prijímaní strategických dokumentov, plány v akvizíciách, v kybernetickej bezpečnosti a názory na budúcnosť európskej obrannej spolupráce a spolupráce v NATO.
Strategické dokumenty musia prísť prvé
Modernizáciu a plánovanie slovenskej obrany chce väčšina veľkých politických strán na Slovensku realizovať až po prijatí hlavných strategických dokumentov, vrátane bezpečnostnej a obrannej stratégie. Odborná verejnosť, ale aj samotní politici sa zhodujú na tom, že pätnásť rokov staré stratégie, ktoré prešli aj najvyšším zákonodarným zborom a pre ozbrojené sily sú preto záväzné, nereflektujú súčasné podmienky a potreby bezpečnostného prostredia.
Najmä súčasné opozičné strany by nové základné dokumenty stavali na tých, ktoré pripravili rezorty obrany a diplomacie v roku 2017 a v roku 2018 potom prešli vládou. Problémovým bodom bolo explicitné pomenovanie ruskej „agresívnej politiky“ za hrozbu, s čím mali vo vládnej koalícii problém najmä národniari.
Niektoré strany (SaS, Sme rodina, Za ľudí, OĽaNO, PS/Spolu, KDH) sľubujú pri tvorbe nových stratégií zapojenie odborníkov. Schvaľovanie zásadných dokumentov obranného plánovania chce napríklad SaS realizovať „po otvorenej diskusii, zahŕňajúcej široké spektrum politických strán a expertov“.
Sme rodina dokonca vidí priestor aj na aktívnu úlohu občanov. „Myslím si, že nie je problém aby sa ktokoľvek mohol vyjadriť aj k takýmto strategickým zámerom,“ uviedol v rozhovore Milan Krajniak, vedúci pracovnej skupiny pre bezpečnosť hnutia Sme rodina.
O dlhodobej dohode naprieč politickými subjektami, ktorá by zaručila, že sa plány akvizícii finančne nákladnej vojenskej techniky nebudú meniť s novou vládou, hovorí priamo iba program koalície PS/Spolu. Z rozhovorov s predstaviteľmi ďalších strán vyplýva, že by o túto diskusiu mali intenzívny záujem aj OĽaNO a Za ľudí. Práve Matovičovci a Kiskovci, rovnako ako PS/Spolu, uvažujú aj o zakotvení obranných plánov v zákone a ich platnosti až do desať rokov.
„Chcel by som Zmluvu o obrane, ktorá by vznikla z dohody medzi všetkými parlamentnými stranami o tom ako, na čo a akým spôsobom sa budú vynakladať finančné prostriedky na modernizáciu ozbrojených síl a rezortu obrany, povedal Jaroslav Naď, tieňový minister obrany z OĽaNO.
„Minimum, čo sa dá urobiť, je celospoločenská dohoda. Bude potrebné zájsť za opozíciou, za rozumnými ľuďmi a povedať si: toto nie je záujem strany Za ľudí, ani nejakej koalície, ale je slovenským záujmom mať postavené slovenské ozbrojené sily tak, aby sme vedeli naplniť naše národné obranné plány a plány Aliancie,“ hovorí Tomáš Valášek zo strany Za ľudí.
Podľa generála vo výslužbe a garanta bezpečnostných tém v koalícii PS/Spolu Pavla Macka budú kľúčové strategické dokumenty, z ktorých vyplynie plán rozvoja armády, nie však plán nákupov. „Dlhodobý plán by hovoril aké spôsobilosti, aké kapacity, s akou prioritou a v akej postupnosti ich dostaneme. Až na to by bol naviazaný plán akvizícii, ktorý je len jeho podmnožinou,“ vysvetľuje Macko. Aj ten by progresívci chceli schváliť v Národnej rade.
Ako plniť záväzky voči NATO?
Najdetailnejšie o budúcich akvizíciách v armáde píše v programe strana SaS (záujem je o ručné zbrane a chýbajúcu muníciu, taktické vozidlá 4×4, bojové obrnené vozidlá 8×8, pásové vozidlá, 3D rádiolokátory, ďalšie vrtuľníky, protitankové komplety a novú generáciu protivzdušnej obrany) a OĽaNO (vybudovanie ťažkej mechanizovanej brigády do roku 2026, obrnené vozidlá 8×8 a taktické vozidlá 4×4, deväť vrtuľníkov, podzvukové cvičné stíhacie lietadlá, 3D rádiolokátory, neskôr investície do bezpilotných technológií, či systémov protivzdušnej obrany).
Omnoho konkrétnejšia ako v iných bodoch svojho programu je tu aj SNS, ktorá vidí budúcnosť obdobne ako OĽaNO a SaS: opäť v dobudovaní mechanizovanej brigády, zbraňových systémov typu 8×8 a 4×4, systému protivzdušnej obrany, či začlenenie vojenskej techniky bez ľudskej obsluhy do výzbroje ozbrojených síl.
Ďalší hovoria najmä o plnení strategických záujmov Slovenska vzhľadom na budúce stratégie, ale aj o ambíciách plniť záväzky voči spojencom v Aliancii.
V oblasti plánu ďalšieho rozvoja obrany má k odporúčaniam Aliancie najbližšie agenda strán OĽaNOa SaS. Z diskusií s predstaviteľmi strán vyplýva, že by na pomyslenej škále snahy sledovať odporúčania NATO nasledovali za dvojicou strany v tomto poradí: KDH, PS/Spolu, Za ľudí, Sme rodina a SNS.
KDH chce „dbať o čo najlepšiu interoperabilitu s ozbrojenými silami spojencov v NATO“. PS/Spolu sa chce sústrediť na tri základné úlohy: „vedenie operácií, vykonanie mobilizácie a poskytovanie podpory hostiteľskej krajiny posilám od spojencov. Sme rodina by modernizovala najmä preto, lebo podľa hnutia „Slovensko v obrane a ochrane vlastných hraníc a kritickej infraštruktúry štátu nemôže byť závislé od aktuálnej ochoty a podpory spojencov“.
Strany sa unisono hlásia aj k intenzívnejšej obrannej spolupráci so susedmi v strednej Európe.
S európskou armádou pomalšie
Plány na vytvorenie spoločnej európskej obrany ožili po vzniku Globálnej stratégie EÚ. Nemej zásluh má na nej ale aj americká politika protekcionizmu a izolacionizmu pod vedením Donalda Trumpa po roku 2016. Spojenci v NATO sa aj kvôli nej omnoho viac zamýšľali nad tým, či článok päť Washingtonskej zmluvy platí rovnako, ako doteraz.
Únia si navyše vo víre migračnej krízy uvedomila, že jej obyvatelia čoraz intenzívnejšie vnímajú nepokoje za jej hranicami. Napnúť svaly a vystrieť ochranné krídla sa však dalo len sotva. Európska ambícia mať v NATO silnejší hlas nemala základy ani v silnej a pripravenej armáde, a nezrkadlila sa ani v dovtedajších investíciách. Plán vybudovať silný európsky pilier v rámci NATO napokon rozprúdili medzi politikmi aj expertami diskusiu o tom, nakoľko chce a môže byť európska obranná spolupráca autonómna.
A aktívni boli aj slovenskí politici. O obrane v súvislosti s EÚ hovorí dnes omnoho viac strán ako kedykoľvek predtým. Najotvorenejšia je k budovaniu spoločnej európskej armády – dokonca vo forme ozbrojených síl mimo vedenia NATO – Slovenská národná strana. Trvá však na podobe obrannej aliancie, nie na nadnárodnej armáde, ktorá by podľa národniarov znamenala stratu suverenity. Európske krídlo v NATO by podľa Jaroslava Pašku (SNS) „malo prevziať väčšie kompetencie v rámci obrany Európy a menej (by sme sa mali) spoliehať na rozhodovanie Spojených štátov,“ uviedol v rozhovore.
Na pomyselnej škále podpory tesnejšej obrannej spolupráce v rámci EÚ by nasledovala koalícia PS/Spolu, ktoré ju však zasadzuje pod „transatlantický dáždnik“ ako „postupné budovanie spoločného európskeho piliera obrany v rámci NATO“. „Akékoľvek umelé konštrukcie pre vytvorenie európskej armády sú predčasné, lebo nie sú vytvorené ani politické, ani ekonomicko-spoločenské podmienky,“ dodáva Pavel Macko.
Za ľudí posilňovanie podporuje, rovnako však upozorňuje, že samostatná európska obrana ešte stále nemôže byť náhradou za NATO. „Najbližších pár dekád vieme bezpečnosť zabezpečiť len s pomocou Aliancie,“ myslí si bývalý veľvyslanec SR pri NATO Tomáš Valášek.
Výrok vtedajšieho kandidáta do europarlamentu za OĽaNO Igora Matoviča spred roka o tom, že by sa EÚ „v rámci NATO mala postaviť na vlastné nohy, aby sme z Európy urobili veľmoc“ sa v najnovšom programe neodzrkadlila. Hnutie teraz prízvukuje, že vytvorenie spoločnej európskej obrany bude v skutočnosti behom na dlhé trate.
KDH upozorňuje aj na hrozbu duplicity obranných euroštruktúr s Alianciou. Konceptu európskej obrannej únie však v programe vyslovuje podporu.
Skeptická je SaS, ktorá chce, aby sa slovenskí vojaci angažovali v európskych operáciách len pri humanitárnej pomoci a na výcviku, respektíve v konfliktoch z ktorých pre EÚ vyplýva hrozba.
Nedôveru potvrdil aj Milan Krajniak, podpredseda Sme rodina, ktorý tvrdí, že sa téma európskej armády otvára takmer každú dekádu. Omnoho viac si vie predstaviť spoluprácu najmä medzi partnermi z V4. Podporu pre spoločné budovanie obranných spôsobilostí v rámci EÚ však hnutie v programe deklaruje.
Väčšia úloha pre NBÚ v kyberbezpečnosti
Novým elementom v bezpečnosti sa v ostatných rokoch nielen v Európe, ale na celom svete, stal koncept kybernetickej bezpečnosti. Hoci Slovenská republika a posledná vláda (vrátane rezortu obrany, ktoré ju uvádza ako jednu z trojice svojich top priorít) kybernetickú bezpečnosť vnímala ako kľúčový komponent bezpečnosti štátu, prijate opatrenia nepovažuje za dostatočné žiadna zo strán politického spektra.
Návrhy strán, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostanú do parlamentu, sú ale rôznorodé. Tento fakt svedčí aj o tom, že spôsoby, ako čeliť kybernetickým hrozbám, nie sú ešte ustálene ani na európskej, ani na transatlantickej úrovni.
Sme rodina považuje za najzávažnejšiu z nových bezpečnostných hrozieb práve kybernetické útoky. Riešenie vidí v zriadení „samostatného úradu, ktorý zlúči činnosti Národného bezpečnostného úradu a Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti a bude riadiť kybernetickú bezpečnosť z jedného miesta“. Napriek tomu, Milan Krajniak v rozhovorepre EURACTIV uviedol, že „základnú infraštruktúru nášho štátu na boj proti kybernetickým hrozbám máme stanovenú dobre“.
Za ľudí chce v rámci Bezpečnostnej rady podriadiť samostatnú sekciu ohrozeniam kyberpriestoru pod Úradom vlády premiéra. Vo všeobecnosti by Tomáš Valášek podporil „zásadne novú úlohu pre Bezpečnostnú radu“.
Jaroslav Naď zdôrazňuje nadrezortný charakter, ktorý by inštitúcia, pokrývajúca kybernetické hrozby mala mať: „Ideálne by bolo vytvoriť samostatnú inštitúciu ako to má napríklad Česká republika alebo Maďarsko. A ak nie, tak to potom zastrešiť napríklad pod NBÚ,“ uviedol. OĽaNO tiež plánuje vytvorenie samostatného veliteľstva pre špeciálne sily a kybernetickú obranu. Rovnako by pri dobudovávaní ťažkej brigády hnutie chcelo, aby ich súčasťou boli aj „podporné prvky kybernetickej obrany“.
PS/Spolu navrhuje zriadenie koordinačného Centra pre hybridné hrozby a dezinformácie podľa vzoru iných európskych krajín. Pavel Macko vysvetľuje, že by centrum malo „včas zachytiť a vyhodnotiť hybridné hrozby“, avšak tie by „na riešenie odovzdalo primárnym nositeľom spôsobilostí“. „Centrum teda nie je „superministerstvo“, ani úrad žiadneho rezortu. ale má zabezpečiť všestranné posúdenie možnej hrozby,“ dodáva. Podobne ako vyššie uvedené strany, chce dvojkoalícia strán posilniť kompetencie Bezpečnostnej rady.
KDH hovorí aj o spolupráci medzi štátnymi zložkami a mimovládnym a občianskym sektorom. Rovnako by podporilo „výraznejšie zapojenie sa Slovenskej republiky do boja proti týmto novým výzvam, a to ako v rámci NATO, tak aj EÚ“.
Novinky v tejto oblasti nepredstavuje ani program SaS (ktoré sa venuje iba „stransparentneniu akvizícii v rámci kybernetickej obrany“), ani SNS.
Policy brief bol publikovaný 17/2/2020 na Euractiv.sk
