NATO attempted so-called “Trump-proofing” before the US election, but its results are questionable. In addition to securing continued support for Ukraine, allies have emphasised the issues that are the biggest thorns in the side of the new US administration.

---

NATO sa pred americkými voľbami pokúšalo o takzvaný „Trump-proofing“, jeho výsledky sú však otázne. Okrem zaistenia pretrvávajúcej podpory Ukrajine spojenci vyzdvihovali témy, ktoré sú pre novú administratívu USA najväčšími tŕňmi v oku.

Posledný summit Severoatlantickej aliancie vo Washingtone (9. – 11. júla 2024) mal okrem iného za úlohu pripraviť spojencov na možný návrat Donalda Trumpa. Ten sa medzičasom stal realitou.

Ostáva však otázkou, nakoľko dobre sa NATO skutočne prichystalo na príchod nepredvídateľného prezidenta USA, ktorý v minulosti opakovane ohrozoval jednotu Aliancie – či už úvahami o vystúpení, alebo odmietnutí plne garantovať ochranu všetkých členov, ak si neplnia svoje záväzky.

Ako poznamenala britská BBC, tento „Trump-proofing“ (voľne preložené ako zabezpečenie proti Trumpovi), o ktorý sa spojenci na summite usilovali, pôsobil skôr ako pokus priblížiť význam Aliancie americkým konzervatívcom. Vrcholom tejto snahy bol rozhovor ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s Bretom Baierom v protrumpovskej televízii Fox News.

Portál EURACTIV Slovensko zhodnotil kľúčové výsledky posledného summitu vo Washingtone v súvislosti s výmenou na kľúčovom poste v USA.

Výstupom rokovaní bola Washingtonská deklarácia, ktorá bola oproti tej z predošlého roka kratšia. Obsahovala len 44 odstavcov oproti 95, ktoré obsahovalo komuniké zo summitu vo Vilniuse.

Na rozdiel od predchádzajúcich summitov zároveň nebolo vydané ani kompletné komuniké. Dôležité body schválenej deklarácie možno rozdeliť do pár väčších okruhov.

Pomoc napadnutej Ukrajine

Zástupcovia členských štátov sa počas summitu dohodli založiť NATO Security Assistance and Training for Ukraine (NSATU) v nemeckom Wiesbadene, ktorá ma za úlohu koordinovať dodávky vojenského vybavenia na Ukrajinu a tréning ukrajinských vojsk.

Jej cieľom je zaistiť, aby pomoc Ukrajine bola kontinuálna, predpovedateľná a koherentná. Išlo zároveň o snahu potenciálne ochrániť dodávky zbraní pred Donaldom Trumpom, keďže tie by tak začali spadať pod NATO, a nie priamo pod USA, ako to bolo dovtedy.

Lídri sa zároveň zaviazali k dlhodobej bezpečnostnej pomoci pre Ukrajinu, ktorá má predstavovať minimálne 40 miliárd eur ročne.

Členské štáty však museli uzavrieť kompromisný a slabší návrh, keďže sa nezhodli na pôvodnom námete exšéfa NATO Jensa Stoltenberga. Ten počítal so záväzkom až na päť rokov v celkovej výške 100 miliárd dolárov.

V schválenej verzii sa navyše ráta s tým, že plán bude každý rok prehodnocovaný, čo otvára cestu, ako sa ho pomerne jednoducho zbaviť. Dohoda údajne nepadla ani v otázke rozdelenia finančných nákladov – členské štáty iba stanovili, že rolu by mal hrať hrubý domáci produkt krajiny.

Aj pri tomto záväzku však išlo opäť raz o poistku pre prípad, že by sa Donald Trump rozhodol z dňa na deň pomoc Ukrajine prerušiť. V júli 2024 ešte vôbec nebolo jasné, aký prístup k Ukrajine zvolí. V tom čase uňho prevládal naratív, že „vojnu ukončí do 24 hodín“. Od toho už medzičasom upustil.

Istá nejednoznačnosť panuje doteraz. Mnohí pozorovatelia však už na základe Trumpových prvých krokov v úrade konštatujú, že doň nateraz vstúpil s prekvapivo proukrajinskou pozíciou.

Podľa informácií Financial Times, ale aj slov ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, plánuje Trump naďalej Kyjevu pomáhať a dosiahnuť na jej území mier silovou cestou. Minulý týždeň už prvýkrát pohrozil aj zavedením tvrdých sankcií voči Rusku, ak Kremeľ okamžite nezačne hľadať cestu k zastaveniu vojny.

Okrem toho na summite všetkých 32 členov podpísalo takzvaný Ukraine Compact, ktorého úlohou je vytvoriť takú bezpečnostnú architektúru, ktorou bude možné podporovať Ukrajinu dlhodobo.

Budúce členstvo Ukrajiny v NATO 

Spojenci na summite zároveň ďalej pripravovali pôdu na to, aby Ukrajina mala jedného dňa otvorenú cestu do Severoatlantickej aliancie.

Jedným z krokov bolo oznámenie vymenovania vyššieho predstaviteľa NATO v Kyjeve, ktorý bude viesť zastúpenie Aliancie na Ukrajine (NRU). Jeho úlohou je slúžiť ako „spojka“ medzi NATO a ukrajinskou vládou a tvár spolupráce medzi Kyjevom a Alianciou.

Do tejto funkcie bol napokon v septembri 2024 vymenovaný Patrick Turner zo Spojeného kráľovstva, ktorý bol v rokoch 2018 – 2022 námestníkom generálneho tajomníka NATO pre obrannú politiku a plánovanie.

Schválená deklarácia obsahovala bod, v ktorom členovia vyjadrili podporu Ukrajine v jej snahe o členstvo v NATO vrátane formulácie, že Ukrajina je na „nezvrátiteľnej ceste do Aliancie“. To dodnes opakuje aj Stoltenbergov nástupník na poste, Mark Rutte.

Pozvánku Ukrajiny však podmienili splnením viacerých podmienok a súhlasom všetkých členských štátov. V deklarácii tiež chýba akýkoľvek časový rámec pre jej spomínaný vstup.

Nateraz jej členstvu verejne odporujú niektoré krajiny Aliancie, medzi nimi Maďarsko a Slovensko, ktoré v takom prípade hovoria o údajnom riziku tretej svetovej vojny, ale aj samotné Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa.

Trump momentálne spomína odloženie vstupu Ukrajiny do NATO aspoň na 20 rokov ako jeden z možných bodov, ktoré by sa mohli objaviť v potenciálnej mierovej zmluve medzi Kyjevom a Moskvou.

Naďalej ostáva otázne, ako by jej prípadné členstvo vyzeralo. Svoju predstavu už viackrát načrtol prezident Zelenskyj, ktorý o ňom hovorí ako o nevyhnutnej bezpečnostnej garancii, aby mohla mať Ukrajina istotu, že ju Rusku v budúcnosti už nenapadne.

Ako potenciálny scenár ponúkol členstvo na základe nemeckého modelu – teda, že do NATO by vstúpila tá časť Ukrajiny, ktorú má Kyjev momentálne pod kontrolou, a návrat Ruskom nelegálne okupovaných území by sa vzápätí riešil diplomatickou cestou.

Prístup k Rusku ako k hlavnej hrozbe NATO

Všetci členovia NATO, vrátane Slovenska a Maďarska, ktoré v poslednom čase praktizujú proruskú politiku, sa zhodli, že Rusko je hlavnou hrozbou pre štáty Aliancie.

Spojenci tiež odsúdili výhražnú ruskú rétoriku v oblasti jadrových zbraní a označili to za rastúcu hrozba pre Alianciu. Aj na margo toho vznikla úloha pripraviť do ďalšieho summitu odporúčania pre strategický prístup NATO k Rusku.

Medzi ďalšie bezpečnostné výzvy označili medzinárodný terorizmus, ale aj spojencov Ruska vo vojne proti Ukrajine – Irán a Čínu.

Čína zároveň získala označenie, že je „rozhodujúci činiteľ pri podpore ruskej vojny proti Ukrajine“. V porovnaní s predchádzajúcimi dokumentmi NATO išlo o jednoznačne najsilnejšie odsúdenie Pekingu, ktoré zároveň použilo až prekvapujúco silný jazyk.

NATO označilo Čínu za hybridného aktéra a vyzvalo ju, aby zastavila akúkoľvek pomoc Rusku a zvýšila svoju transparentnosť v oblasti jadrových síl.

Doteraz nevídaný apel na Čínu je niečo, čo korešponduje s prioritami Trumpovej administratívy. Tá voči Pekingu dlhodobo zaujíma tvrdý postoj a je podľa nej hlavnou vinníčkou najrôznejších problémov v Spojených štátoch.

Amerikanista Jan Hornát z Karlovej univerzity pripomenul, že Trump aj pri vojne na Ukrajine veľmi dbá na to, aký signál to vyšle Číne. Ak by na Ukrajine Rusi nejako uspeli, tak to totiž nielen môže povzbudiť Kremeľ k útoku na ďalšie štáty, ale potenciálne aj posmeliť Peking v invázii na Taiwan.

„Stredná Európa by mala zdôrazňovať Američanom prepojenie Ruska a Číny. (…) Ak máme silné Rusko, tak ešte viac posilňuje Čínu. A to následne posilňuje aj hrozbu nejakej agresie v Juhočínskom mori a voči Taiwanu,“ poukázal v rozhovore pre EURACTIV Slovensko.

Odpoveď ruskej hybridnej vojne

Summit adresoval aj bujnejúcu hybridnú vojnu Kremľa proti Európe. V tejto súvislosti vyslal najväčší signál tým, keď uviedol, že aj hybridné útoky môžu predstavovať dôvod na aktiváciu článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Ten hovorí, že útok na jedného člena Aliancie je útokom na všetkých a predstavuje kľúčový odstrašujúci prvok NATO.

V poslednom čase ho však oslabuje rétorika niektorých krajín, vrátane Slovenska. Príkladom bolo, keď sa Peter Pellegrini počas prezidentskej kampane nevedel zaručiť za to, že by sme prišli v prípade núdze obrániť Poľsko.

Rovnako to však robí aj súčasný prezident Spojených štátov Trump. Ten sa opakovane vyhrážal, že by neprišiel chrániť krajiny, ktoré si neplnili záväzok vkladať aspoň dve percentá HDP do obrany.

Podľa generála vo výslužbe Pavla Macka je takáto rétorika veľmi znepokojivá. „Článok 5 musí byť pevný bez ohľadu na okolnosti, inak sa celý systém odradzovania a kolektívnej obrany zosype ako domček z karát a nebude uveriteľný pre oponentov, napríklad pre Rusko,“ upozornil pre EURACTIV Slovensko.

Aj v záujme toho, aby Trump nepokračoval v takomto naratíve – alebo nebodaj neprešiel k nejakým reálnym krokom –, budú musieť členovia NATO hľadať spôsoby, ako mu vziať tieto kritické argumenty. 

V oblasti hybridnej hrozby spojenci prijali aj ďalšie opatrenia. Dohodli sa na vytvorení Integrovaného centra NATO pre kyberbezpečnosť v belgickom Monse. Zaviazali sa aj posilniť ochranu podmorskej infraštruktúry, vrátane posilňovania kapacít Centra NATO pre bezpečnosť podmorskej infraštruktúry.

Spojenci sa do budúcna zhodli na „ďalších krokoch“ proti ruským hybridným hrozbám. V deklarácii však absentuje náznak toho, o aké kroky by malo konkrétne ísť.

„Úspešne zvyšujeme výdavky na obranu“

Jednu z najkľúčovejších a Trumpom najviac kritizovaných tém sa členovia NATO snažili počas summitu obzvlášť zdôrazňovať. Išlo už o spomínané výdavky do obrany, ktoré sú jablkom sváru v Aliancii už dlhé roky.

Ako hovoria experti – oprávnene. Európania dlhodobo výrazne zanedbávali výdavky do obrany a tento fakt nekritizuje len Donald Trump, ale spojencom to vyčítali aj bývalí americkí prezidenti.

Ako opisuje kniha America First (2020), Američania dlhodobo kriticky pozerali na Európanov, ktorí radšej investovali peniaze do sociálnych opatrení, a v obranných otázkach sa do vysokej miery spoliehali na americký ochranný dáždnik.

Ako vysvetlil spoluautor knihy Jan Hornát pre náš portál, Trumpovi sa podarilo presvedčiť, že existuje nejaký veľký obranný rozpočet celej Aliancie, do ktorého Američania dávajú „celý svoj ohromný obranný rozpočet, ktorý je väčší než všetkých ostatných aliančných partnerov dokopy“.

„Nie je to pravda, žiaden spoločný rozpočet NATO neexistuje – okrem toho, z ktorého sa platí nová budova SHAPE v Bruseli a úradníci v nej,“ dodal amerikanista.

Prvé precitnutie o potrebe vlastnej obrany u Európanov prišlo až v roku 2014, teda po ruskej anexii Krymu a vojne na Donbase, a následne po celoplošnej ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Napriek tomu však v roku 2023 splnilo výdavkový cieľ dvoch percent len 11 z 31 členských krajín NATO. Za minulý rok to však už bolo 23 z 32 členov a  túto skutočnosť dostatočne nahlas oceňovali aj na summite vo Washingtone.

Zároveň dodali, že v mnohých prípadoch bude nutné výdaje na obranu ešte ďalej zvýšiť, hoci nespomenuli presné percento HDP. Ako sa čoraz viac schyľovalo k Trumpovmu návratu, o navýšení hovorilo čoraz viac aktérov.

Najhlasnejšími z nich boli Poľsko, ktoré momentálne vynakladá na obranu najviac HDP (vyše 4 percentá), ale aj generálny tajomník Mark Rutte. Ten v poslednom čase hovoril o potrebe nového cieľa opakovane, pričom by sa mal „pohybovať vyše troch percent“.