The plan to build a European Defence Union faces both criticism and challenges, but Defence Commissioner Andrius Kubilius warns that preparing for worst-case scenarios is essential. “The Kremlin's attacks may soon cross the EU borders,” he said during his hearing. The European Commission is hence enhancing investment in defence and military capabilities.

Plán na vybudovanie Európskej obrannej únie čelí kritike aj výzvam, no komisár pre obranu Andrius Kubilius varuje, že príprava na najhoršie scenáre je nevyhnutná. „Útoky Kremľa môžu čoskoro prekročiť hranice EÚ,“ povedal počas svojho vypočúvania. Európska komisia preto posilňuje investície do obrany a vojenských spôsobilostí.

Druhá Európska Komisia Ursuly Von der Leyen začala svoj mandát v čase výraznej neistoty a geopolitických turbulencií. Jej nástupu predchádzal supervolebný rok 2024, počas ktorého prebehli voľby až v 80 štátov sveta.

Tie priniesli dôležité zmeny ako v štátoch Únie, tak v USA ako ich najdôležitejšieho partnera. Návrat Donalda Trumpa, ktorý sa pýši svojou nepredvídateľnosťou, preto Úniu udrží v strehu v mnohých otázkach, či už v ekonomike, alebo v obrane.

Práve tú si takmer tri roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu určila Európska komisia za jednu zo svojich priorít. Už keď Ursula von der Leyen obhajovala svoj mandát predsedníčky, dala jasne najavo, že sa v ďalšom období chce zamerať práve na túto tému.

Zdôrazňovala, že Rusko naďalej vedie nevyprovokovanú vojnu a je nutné podporovať Ukrajinu, ktorá sa jej bráni aj posilniť bezpečnosť Únie. „Musíme urobiť všetko, aby sme ochránili európskych obyvateľov. Verím, že je čas vytvoriť Európsku obrannú úniu,“ vyhlásila v júlovom prejave.

NATO má podľa nej zostať centrom európskej kolektívnej obrany, avšak európsky pilier v ňom musí byť silnejší. Členské štáty totiž nevkladajú do obrany dostatok prostriedkov a „mali by preto investovať viac a spoločne“.

Leyenovej avizovaný entuziazmus pre bezpečnosť si vyslúžil aj kritiku, a to dokonca v zmysle, že sa pod jej vedením Únia „stáva posadnutá obranou“.

Faktom je, že EÚ túto otázku dlhodobo a hlboko zanedbávala. Výsledkom sú nielen poloprázdnevojenské sklady niektorých štátov, neschopnosť pomôcť Ukrajine tak, ako by potrebovala, ale aj bujnejúce hybridné útoky zo strany Ruska a Číny. Predsedníčka eurokomisie upozornila, že ich množstvo a úroveň neboli takéto vysoké „už celé desaťročia.“

Portál EURACTIV Slovensko s pomocou expertných názorov zanalyzoval, čo môžeme od druhej Komisie Von der Leyen v oblasti obrany a bezpečnosti očakávať.

Zloženie Komisie

Komisia s ešte väčším apelom na Ukrajinu a východ EÚ

Expert na východnú Európu Pavel Havlíček z AMO hodnotí, že oproti predchádzajúcemu obdobiu Leyenovej Komisie sa teraz ešte viac posilnil dôraz na podporu Ukrajiny.

Počas prvého obdobia bolo podľa neho možné badať aj známky istej naivity voči Rusku, najmä v jej začiatkoch. Symbolom toho sa stala napríklad kritizovaná cesta bývalého šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella do Moskvy.

Súčasnú zmenu pripisuje na jednu stranu samotnej Ursule von der Leyen, ktorá si v posledných piatich rokoch svoj politický odkaz do veľkej miery postavila práve na podpore Ukrajiny. Po začatí ruskej celoplošnej invázie zásadným spôsobom prispela k robustnej pomoci napadnutému štátu zo strany Komisie aj EÚ ako celku.

Veľkú rolu v posilnení proukrajinského razenia Komisie však zohráva jej celkové personálne obsadenie. „Oproti minulosti boli teraz pomerne značné kompetencie a vysoká dôvera zverené do rúk predstaviteľov strednej a východnej Európy. (…) Takže vnímam, že geopolitický pohľad na rôzne otázky bol utužený práve nomináciami vnútri Komisie,“ vysvetlil Havlíček v rozhovore pre EURACTIV Slovensko.

V mnohých prípadoch sú to práve predstavitelia bývalého socialistického bloku Európy, ktorí budú mať na starosti záležitosti, ktoré naň priamo vplývajú. Menovite možno spomenúť slovenského podpredsedu Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroša Šefčoviča, slovinskú komisárku pre rozširovanie Martu Kos či českého komisára pre medzinárodné partnerstvá Jozefa Síkelu.

Čo je však najdôležitejšie, sú to práve zástupcovia východnej Európy, ktorí obsadili dve kľúčové pozície z hľadiska bezpečnosti a obrany. Ako symbol toho, že to s európskou obranou myslí počas druhého mandátu vážne, Von der Leyen avizovala vytvorenie pozície komisára pre obranu a vesmír.

Keď sa v decembri novej funkcie ujal Litovčan Andrius Kubilius, vytvoril tým mnohými vyzdvihovaný „východoeurópsky tandem“ s Estónkou Kajou Kallas, ktorá obsadila pozíciu šéfky európskej diplomacie.

Dvojica z Pobaltia dostala úlohu spolupracovať na budovaní Európskej obrannej únie vrátane spoločných projektov, ako je európsky štít protivzdušnej obrany, ktorý navrhli Poľsko a Grécko. Počas prvých 100 dní svojho funkčného obdobia majú zároveň predložiť bielu knihu o budúcnosti európskej obrany a pracovať na užšej spolupráci medzi EÚ a NATO.

„Voľba dvoch bývalých lídrov z pobaltských štátov na kľúčové posty EÚ v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky naznačuje, že ruská agresia voči Ukrajine v plnom rozsahu ovplyvnila myslenie európskych elít vrátane samotnej Von der Leyen,“ zhodnotil poľský think-tank Centrum pre východné štúdie (OSW).

Centrum doplnilo, že Kallas aj Kubilius majú rovnaký pohľad na ruskú hrozbu a európske opatrenia v oblasti bezpečnosti a obrany považujú za doplnkové k tým, ktoré prijíma NATO.

Von der Leyen skutočne vyhlásila, že v otázke vzdorovania ruskej hrozbe sa „európsky Západ má od európskeho Východu čo učiť“. A práve Pobaltie má s Ruskom nielen historicky neblahé skúsenosti, ale zároveň sa o ňom hovorí ako o možnom ďalšom cieli v prípade, že by Vladimir Putin odišiel z vojny na Ukrajine s víťaznou náladou.

Novopečený európsky „minister obrany“ 

Andrius Kubilius varoval pred neutíchajúcim ruským apetítom hneď v úvode svojho vypočúvania na nového eurokomisára. Prítomným europoslancom zdôraznil, že „útoky Kremľa môžu čoskoro nabrať ešte nebezpečnejšie rozmery a prekročiť hranice EÚ“.

Kandidát na komisára vtedy hovoril aj o najnovších informáciách od spravodajských služieb, ktoré naznačujú, že „Rusko môže do konca tohto desaťročia otestovať odhodlanosť EÚ alebo NATO“.

„Moja misia ma zaväzuje, aby som vám pomohol pripraviť sa na tie najextrémnejšie vojenské nepredvídané udalosti, čo znamená pripraviť sa na možnosť ruskej agresie voči členským štátom EÚ. Sme na takéto nepredvídané udalosti pripravení?“ pýtal sa v pléne.

S tým, že z Kubiliusovej strany nešlo len o nejaké „postrašenie“, súhlasil pre portál EURACTIV Slovensko aj generál vo výslužbe Pavel Macko:

„Rusko sa môže pokúsiť o menšiu agresiu aj voči členovi NATO. Môže skúsiť bleskovo obsadiť časť územia menšej členskej krajiny Aliancie, a potom zopakovať nátlakovú hru a strašenie jadrovými zbraňami ako v prípade svojej agresie na Ukrajine.“

Aj preto je podľa Macka mimoriadne nebezpečné akékoľvek spochybňovanie článku 5 Severoatlantickej zmluvy: „Aby odradzovanie plne fungovalo a neskončili sme v reálnej obrannej vojne, našim potenciálnym protivníkom musí byť absolútne jasné, že NATO a všetci jeho členovia sú zajedno v tom, že budeme tvrdo a všetkými silami a prostriedkami reagovať na akýkoľvek pokus o agresiu alebo test našej súdržnosti.“

Podobné slová počas novembrového „grilovania“ použil aj Kubilius, keď uviedol, že „Putina presvedčíme, aby nezačal ďalšie vojenské dobrodružstvo proti členským štátom EÚ jedine tak, že mu ukážeme, že sme schopní sa brániť“.

To si podľa neho od EÚ vyžaduje veľa spoločného úsilia na zvýšenie kapacít jej obranného priemyslu a vojenských spôsobilostí. 

Nový komisár Kubilius sám seba označuje za „veľkého transatlantistu“, ktorý je „za zachovanie všetkých možných vzťahov“ s USA bez ohľadu na to, kto je prezidentom. Apeluje na zvýšenie výdavkov na obranu a odmieta akékoľvek predstavy mieru pre Ukrajinu, ktoré by boli voči nej nespravodlivé. Jej obranný priemysel pritom považuje za vzor aj pre samotnú EÚ.

Kublius chce okrem spolupráce s Kajou Kallas na bielej knihe tiež pracovať na zabezpečení zvýšeného a dlhodobého financovania európskej obrany, ako aj na implementácii programov ASAP, EDIRPA a EDIP. 

Dôležité bude tiež vyslať jasné signály na podporu európskeho priemyslu. „To môže nastať len vtedy, ak presvedčíme náš priemysel, že dostáva dlhodobé zákazky. Pretože teraz sme prichádzali s malými požiadavkami a priemysel nebol schopný pochopiť, čo chceme,“ vysvetlil Kubilius.

S členskými štátmi chce úzko spolupracovať na budovaní spoločných európskych záujmov vrátane kapacít kybernetickej obrany.

Za najdôležitejší bod pritom označil vytvorenie „skutočného jednotného trhu s obranným priemyslom, ktorý je v súčasnej podobe veľmi fragmentovaný a neefektívny“.

„Musíme dosiahnuť skutočný jednotný trh v oblasti obrany. To bude zahŕňať ďalšiu podporu používania dohodnutých civilných a obranných noriem, noriem NATO STANAG, a podporu vzájomného uznávania certifikátov na zabezpečenie interoperability so spojencami,“ uviedol Kubilius.

Ostro proukrajinská šéfka diplomacie EÚ 

Bývalá estónska premiérka Kaja Kallas je známa ako jedna z najhlasnejších kritikov Ruska a dala to o sebe vedieť aj počas toho, keď bola kandidátkou na pozíciu šéfky európskej diplomacie. Keď počas „grilovania“ hovorila o vojne na Ukrajine, patrilo to k jej najsilnejším témam.

Hrdo sa hlásila k tomu, že pochádza z postsovietskej krajiny, ktorá si výdobytky slobody začala užívať až po páde ZSSR. Odcitovala pritom aj uznávaného amerického historika Timothyho Snydera.

„Ten veľmi dobre povedal, že na to, aby sa krajina stala lepšou, tak musí prehrať svoju poslednú koloniálnu vojnu. A tú Rusko zatiaľ neprehralo. Musíme urobiť všetko preto, aby sa to teraz stalo,“ vyhlásila.

Kallas sa opakovane ohradzuje voči hlasom, ktoré volajú po zastavení dodávok zbraní Ukrajine a plne podporuje jej vstup do EÚ. Rovnako aj jej prvá zahraničná cesta hneď po uvedení do funkcie viedla práve do Kyjeva za prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Podľa think-tanku OSW možno od Kallas očakávať, že bude iniciovať ešte viac pomoci Ukrajine, ako aj rozšírenie sankcií proti Rusku a Bielorusku. V decembri už navrhla aj sankcie pre násilné potláčanie protestov v Gruzínsku, ktoré však napokon neprešli pre odpor Slovenska a Maďarska.