Although feminist foreign policy is a concept that has already been adopted by several European countries, it is still considered politically sensitive. Sweden, a pioneer of feminist foreign policy, argues that the attention this type of policy draws to itself through its name can also make it more accessible to the population as a whole.

Hoci je feministická zahraničná politika konceptom, ktorý si prisvojilo už niekoľko európskych krajín, stále je považovaný za politicky citlivý. Priekopník feministickej zahraničnej politiky, Švédsko tvrdí, že aj vďaka pozornosti, ktorú na seba tento typ politiky prostredníctvom svojho názvu strháva, ju dokáže celej populácii viac priblížiť.

Rodovo vyrovnaná zahraničná politika však nie je len o zastúpení žien v diplomatických štruktúrach, ale taktiež o implementácii jasných a inkluzívnych princípov v činnostiach krajiny. Tá by mala odmietať podporovať v zahraničí také aktivity, ktoré by prehlbovali priepasť voči znevýhodneným skupinám.

– Akým konkrétnym prekážkam čelia ženy v diplomacii pri snahách získať vedúce postavenia a ako by ich diplomacia mohla pomôcť vyriešiť?

– Líšia sa tieto prekážky a ich riešenia v rámci strednej Európy a mimo nej?

– Ktoré prvky rodovo vyváženej zahraničnej politiky boli v krajinách strednej Európy už zavedené a kde je ešte miesto na zlepšenie?

Diskutovali:

• Ingrid Brocková, štátna tajomníčka, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
• Ulrika Grandin, zástupkyňa riaditeľky, Koordinačný tím pre feministickú zahraničnú politiku, Ministerstvo zahraničných vecí, Švédsko
• Míla O’Sullivan, výskumníčka, Ústav medzinárodných vzťahov, Praha

Moderátorka:

• Lucia Yar, zastupujúca šéfredaktorka, EURACTIV Slovensko