As the migratory wave from Afghanistan intensifies and may intensify further in the coming months, the European Union is carefully assessing its response options. It wants to avoid the disastrous déjà vu of 2015, when the basic principles of European and international law were not respected.

Keďže sa migračná vlna z Afganistanu zintenzívňuje a v najbližších mesiacoch môže ešte zosilnieť, Európska únia dôkladne vyhodnocuje svoje možnosti reakcie. Vyhnúť sa chce katastrofálnemu déjà vu z roku 2015, kedy neboli dodržané základné princípy európskeho, ani medzinárodného práva.

Pred šiestimi rokmi prišli migranti o možnosť spoliehať sa na bezpodmienečné dodržiavanie základných ľudských práv, vrátane práva na azyl. Členské krajiny EÚ však zatiaľ nenašli náhradu za Dublinský dohovor. Namiesto toho presadzujú v oblasti migrácie rozšírenie spolupráce s tretími krajinami.

Turecko už v tomto smere Únii nepochybne pomohlo, no zdá sa, že za príliš vysokú cenu. Zneužitie migrantov v záujme presadenia vlastných zahraničnopolitických cieľov sa stalo nástrojom v medzinárodnom politickom prostredí, ktorý Ankara dodnes neváha využívať.

• Poučila sa Únia z predchádzajúcej spolupráce s Ankarou?
• V akej situácii sa momentálne nachádzajú migranti v Turecku? Ako sa 4 miliónom z nich podarilo integrovať a ako sa situácia vyvíja a mení s narastajúcim počtom utečencov z Afganistanu?
• Ako si Turecko poradí s ďalším prílivom utečencov? Zneužije krajina túto krízu opäť predovšetkým vo svoj prospech?

Úvodné slovo:

• Adéla Jurečková, riaditeľka, Heinrich-Böll-Stiftung Praha

Diskutovali:

• Ayhan Kaya, profesor politických vied, Katedra medzinárodných vzťahov, Univerzita Bilgi v Istanbule
• Šárka Antošová, expertka na migráciu, Amnesty International Česká republika
• Sylvia Tiryaki, politická výskumníčka, BISLA

Diskusiu moderovala Lucia Yar, zastupujúca šéfredaktorka portálu EURACTIV Slovensko.